Často záleží na tom, kto vám volá - či je to školený človek alebo len nejaký unudený brigádnik. Ak však ktosi od vás čosi chce, myslím, že máte rovnaké právo chcieť od neho čosi tiež. Koľké peniaze platia v Amerike za súkromných psychológov - a my ich tu môžeme mať zadarmo.
„Dobrý deň, tu firma Cessal, robíme výskum, mohli by ste nám venovať chvíľu svojho času?"
„Pravdaže, ale ja by som sa vás tiež rada niečo opýtala, pretože tiež robíme výskum."
„Áno prosím?"
„Aké knihy máte najradšej?"
„Tak to vám pekne ďakujem..."
Takýto rozhovor sa naozaj odohral a milá zamestnankyňa firmy radšej zložila, než by mala odpovedať na jednoduchú otázku.
Alternatívy, „ako sa zbaviť" otravných telefonátov od dotieravých firiem sú pestrofarebné. Môžete sa spýtať na štýl hudby, obľúbené jedlo, alebo akú má dotyčný práve náladu. Podľa mňa je smutné, že na takéto otázky reagujú „telefonisti" zväčša negatívne.
Oni dostávajú peniaze za to, že sa vás čosi spýtajú, prečo by ste sa teda nemohli (bez nároku na honorár:) spýtať niečo aj vy ich? Nie sú otázky o vybavení vašej domácnosti, bazénoch, toalete, či vierovyznaní (o tom mi už totiž stihli zavolať) rovnako osobné ako o vašej obľúbenej knihe?
Firmy tiež často volajú len aby povedali, čo nového majú v ponuke a presvedčili vás, aby ste si čosi kúpili. Preto by ste im mali tiež na oplátku čosi porozprávať - napríklad, čo sa dnes stalo v práci, detailne popísať elektrolýzu vody, dôsledky hospodárskej krízy na vašu osobu alebo, či boli Štúrovci diletanti :) normálny človek ocení vašu originalitu, ostatní si môžu trhnúť.
