Neviem si predstaviť, že k mojim prvým láskam by sa pridala nervozita z toho, či je môj „objekt" tiež „homo", že by som sa so svojou mamou nemohla rozprávať o mojich priateľoch, že by som sa musela báť o svoju prácu alebo školu, ak sa „prevalí", koho milujem.
Homosexualita veci komplikuje.
Ale nekomplikuje aj spoločnosť homosexualitu?
Vieme, že homosexualita nie je choroba alebo psychická porucha. Uvažuje sa nad rôznymi príčinami homosexuálnej orientácie, pričom ani jedna z nich nie je „bo sa tak rozhodol".
Počet homosexuálov by s toleranciou homosexuality nenarástol - narástol by počet ľudí, ktorí sa prestanú pokúšať hrať sa na „normálnych" a ľudí, ktorí sa nebudú hanbiť sami za seba.
Nevadilo by mi, keby dvaja ľudia rovnakého pohlavia vychovávali dieťa, ktoré si dvaja „heteráci" spravili a nedokázali sa oňho postarať.
Pravdaže, ako som sa dočítala na viacerých kresťanských portáloch, „narušilo by to obraz rodiny v spoločnosti".
Páči sa mi, že viaceré portály vedia, že za homosexualitu človek, podobne ako napríklad za farbu vlasov alebo pokožky, nemôže, ale neuznávajú homosexuálne partnerstvá a úkony.
Vieme, že to nie je vaša vina, ale nám sa to nepáči!
Takto sa môžeme pustiť do odsudzovania ryšavých ľudí, čiernej rasy, príliš vysokých alebo príliš nízkych ľudí, ľudí s nízkym alebo vysokým IQ, žien alebo mužov, škaredých alebo pekných...
Ja viem, že asi nie sme pripravení.
Ale chcela by som, aby sme boli.
Aby sme zvládli Dúhový Pride.
Aby rodičia netrhali putá so svojimi deťmi, keď zistia, že sú inak orientované.
Aby boli takíto ľudia zbavení nálepky „iní" a ich odsudzovanie a znevýhodňovanie bolo považované za diskrimináciu.
Neviem si predstaviť život v spoločnosti, ktorá odmieta základ mojej osobnosti, moju lásku - moju orientáciu.
Raz na Vianoce mi prišla vianočná sms-ka, ktorá okrem iného v infantilnej rýmovačke želala: „teplým, nech sa im to v hlave prepne!".
Mám kamarátov, ktorí sú inak orientovaní, hoci len niekoľko z nich to dokáže priznať. Neželám im, aby sa „im to v hlave preplo" a ani si nemyslím, že to s nimi „nie je v poriadku".
Mám ich rada takých, akí sú, tak ako mám rada kohokoľvek iného a želala by som si, aby mohli žiť šťastný život v tolerantnej spoločnosti.
