Emil chcel predať svoje auto, červený Volkswagen Polo, a kúpiť si iné.
Na webstránke našiel číslo na známy autobazár a tak zavolal.
Tetuška na telefóne mu oznámila, že práve červený Volkswagen teraz potrebujú kúpiť a ak príde dnes do večera, tak mu vedia urobiť skvelú cenu.
„Ako to, že vám treba práve moje auto?" pýta sa Emil.
Tetuška pohotovo odpovie, že jedna firma by chcela mať dva červené Volkswageny.
Perfektné. Šťastie.
Keďže Emil chce nejaké auto aj kúpiť, tetuška mu do telefónu ponúkne, že svoje auto môže vymeniť za štvorročné BMW, ktoré síce stojí dvanásť tisíc, ale oni vám ho dajú za desať.
Emil by chcel mať BMW.
Také šťastie mať!
Že práve za jeho červený Volkswagen Polo niekto dá pár stovák eur naviac a o dve tisícky lacnejšie auto snov!
Emil prišiel z Prešova do košického autobazáru.
Veľká chladná miestnosť s jediným automatom na kávu prezrádza, že o skvelej ponuke Emil nepočul ako jediný.
Žeby všetci mali červený Volkswagen Polo?
Zvláštne, že pred budovou žiadne iné nevidel...
Štyria zamestnanci nestíhajú obsluhovať desiatky ziskuchtivých zákazníkov.
K Emilovi pristúpi jeden z nich a pýta sa ho, prečo je tu.
Po tom, čo mu vysvetlí, aké má auto, je mu oznámené, že má čakať.
A tak Emil čaká.
Hodinu.
Dve hodiny.
Tri hodiny...
Napokon sa niekto rozhodne, že sa na Emilove auto prídu pozrieť.
Ujovia sa na ňom prevezú.
Emil sa teší, že dlhý deň bude čoskoro za ním a on bude mať vo svojej garáži BMW.
Ujo povie Emilovi cenu, za ktorú je ochotný kúpiť jeho auto.
Emil sa snaží spomenúť si - nie je táto cena o celých tisíc eur nižšia, ako tá, ktorú sa dozvedel od tetušky v telefóne?
A nie je táto cena o osemsto eur nižšia než akú mu doteraz ponúkli za hocijaké jeho auto?
Zamestnanec ukazuje Emilovi škrabanec na aute, ktorý podľa neho znižuje hodnotu vozidla o tisíc eur.
Emilovi je už z dlhého čakania zle a zo zlej správy do plaču.
Nevenovať sa zákazníkovi tri hodiny je ale dobrá stratégia - keď potom konečne príde na rad, chce si ponuku vypočuť až do konca.
Emil sa rozpráva s ďalšou zamestnankyňou o cene svojho auta.
Kým čaká, stretáva pána z Rožňavy, ktorý po štyroch hodinách čakania vzdáva svoj výlet za novým autom.
Druhá zamestnankyňa oznamuje Emilovi jeho možnosti úveru na kúpu BMW.
Autobazár ponúka štyri banky, ktoré vám vedia pomôcť s kúpou nového tátoša.
Iba ak si vezmete úver v jednej z nich, môžete si BMW kúpiť za desať tisíc eur.
Táto ale ponúka vysoké úroky.
Cez ostatné by to bolo za lepšie úroky, ale za dvanásť tisíc.
Emil sa snaží zachovať si chladnú hlavu a nevyhodiť miestnosť od hnevu do vzduchu.
Ak by svoje auto takto predal, prerobil by cez dve tisíc eur.
Skvelú ponuku tak napokon odmieta a nahnevaný sa vracia domov.
Takto spríjemnili dnešný deň zamestnanci z AAA auto môjmu kamarátovi Emilovi.
Zrejme bolo hlúpe veriť tomu, že niekto chce kúpiť presne jeho značku auta, presne tej farby, akú má on.
Keď sa ale človek snaží ušetriť, žiadna ponuka sa mu nezdá pridobrá. Založiť si biznis na dôvere ľudí a klamstvách svojich zamestnancov je pravdepodobne u nás už zvykom. Zaujímavým (a možno aj neplánovaným) novým faktorom je niekoľkohodinové čakanie, ktoré zjavne oslabí každú myseľ.
Celé je to postavené na tom, že po niekoľkých hodinách už to svoje auto predáte aj pod cenu a to nové aj preplatíte.
Originálne?
