
Po niektorých registráciách má človek vyslovene chuť plakať tým inžinierom, bakalárom a magistrom na ramene... často sa sama seba pýtam, ako sa k nám títo ľudia dostali. Čo ich priviedlo až sem, k roznášaniu letákov a pomocným prácam vo výrobe?
Títo ľudia sú si často veľmi podobní. Keď im oznámim, že im v priemere viem ponúknuť 1,90 na hodinu a aj to len vtedy, keď budú mať šťastie a na brigádu sa dostanú, neveriacky na mňa pozerajú, ako keby som si z nich robila žarty. Výška mzdy a pracovná náplň sa študentke s bakalárom vysvetľujú ťažko. Čerstvý inžinier si popýta 3 eurá na hodinu a pani „odvčera magisterka" chce robiť len administratívne práce. Rozumiem jej. Po piatich rokoch štúdia by som ani ja nechcela sedieť denne osem hodín za pásom. Títo ľudia sú si tak podobní preto, lebo sú všetci dôkazom tej istej chyby v tomto prehnitom systéme.
Všetci to vieme a predsa sa nič nedeje, zrejme preto, že chýb a nedostatkov u nás je tak strašne veľa a tento ďalší už akosi nikoho nevzrušuje. Takže sa zas a znova presviedčam o tom istom: jednak - práce je málo a časy sú ťažké. Na druhej strane je ale v tomto štáte neuveriteľne jednoduché získať titul a ešte jednoduchšie je nadobudnúť predstavu, že za tri písmenká pred menom vám zaplatia tisíce eur mesačne.
Najsmutnejší je podľa mňa moment tesne pred tým, než k nám daný uchádzač príde. Moment, keď si musí uvedomiť, že po jeho vzdelaní a vedomostiach nie je žiaden dopyt a musí sa vrátiť k manuálnej a monotónnej práci, ktorou si s vidinou lepšieho zajtrajška kedysi privyrábal cez prázdniny.
Nie som žiadna odborníčka, ale na základe skúseností z práce, som usúdila, že títo titulovaní uchádzači nie sú žiadni lenivci alebo hlupáci (hoci sa nájdu i výnimky), ale na vysokej škole jednoducho nemali čo hľadať. Vyštudovali neurčitý odbor s ťažko identifikovateľným uplatnením (opäť česť výnimkám), na školu išli bez prijímačiek a ich talentovanejší spolužiaci sú už dávno za hranicami tohto štátu alebo majú aspoň dobrú prácu, ktorej náplň je úplne iná, než na akú ich vysoká škola mala pripraviť.
Nevravím, že by sme mali magicky vyčarovať nové pracovné pozície pre absolventov univerzít. Skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako by taký absolvent univerzity mal vyzerať, ako by mal vyzerať študijný odbor, ktorý študuje, aké by mal mať tento odbor uplatnenie a tiež, komu tento odbor dovolíme študovať. A keďže ide o nás, o naše vysoké školy a o našich zamestnancov, nemali by sme v tomto smere robiť kompromisy a uspokojiť sa s priemerom. A mali by sme prestať tlačiť stredoškolákom do hlavy, že musia ísť na vysokú. Nie každý musí mať vysokú školu.