
Väčšina takýchto stránok uvádza, že to, čo vám za vaše peniaze vyhotovia sú len akési „podklady" k bakalárke. Zaujímavé však je, že takéto „podklady" dosahujú presne rozsah práce, sú zasielané klientom v normostranách a ich cena je v eurách za stranu. Pokiaľ ide skutočne len o „pomoc", na čo stránky sľubujú diskrétnosť? Ak zablúdite do sekcie referencií, zistíte, že študenti sami seba za autorov svojich prác neoznačujú, naopak, autorom svojich prác ďakujú alebo im vyjadrujú obdiv. Ponuky na internete sa rôznia, no v podstate si dnes môžete nechať vypracovať čokoľvek od krátkej seminárky po tristo stranovú doktorandskú prácu. A keby ste chceli, s podvádzaním môžete začať už na strednej škole (ak to takto pôjde ďalej, možno sa dočkáme, že sa prváčikom budú písať domáce úlohy za pár eur za stranu). No docentom či profesorom sa takto asi nestanete. Zatiaľ.
Najviac ma dojímajú stránky, ktoré tvrdia, že študentský život je plný stresu a preto oni ponúkajú jeho zľahčenie a zjednodušenie. O čom inom je ale študentský život ak nie o písaní prác, učení sa a študovaní literatúry? V referenciách jeden z klientov uvádza, že na písanie nemá čas, pretože popri škole pracuje, aby si štúdium mohol dovoliť. Napísanie takej lacnejšej bakalárskej práce ho však muselo stáť od 300-400 eur (podľa náročnosti témy), pokiaľ je z neho magister, zaplatiť mohol i dvojnásobok. V prípade, že by sa uchýlil k takej hrôzostrašnej činnosti ako je študovanie počas štúdia vysokej školy a dosahoval by dobré výsledky, mohol by napríklad získať prospechové štipendium, ak je v takej zlej sociálnej situácii, mohol by dostať i sociálne. Nech sa na mňa nehnevá, ale pokiaľ študuje dennou formou, nemôže jeho výplata dosahovať také horibilné sumy. Jednoducho reálne študovať je na úplne poslednom mieste rebríčka študenta a možno keby sa snažil robiť to, čo ako študent primárne má, mohol by s peniazmi vyjsť zhruba rovnako. Viem, že to s financovaním štúdia nie je jednoduché, no mám spolužiakov, ktorí tiež nemajú na rozhadzovanie, ale radšej študujú sami, ako by mali komusi inému platiť, aby študoval za nich.
Podľa mojich informácií sa takéto firmy podľa našich úžasných zákonov trestných činov nedopúšťajú. Jediný, kto koná protizákonne je vlastne študent, ktorý si takto titul de facto kúpi. Fascinuje ma odvaha daných študentov podpísať čestné vyhlásenie, v ktorom tvrdia, že prácu napísali sami a postaviť sa pred komisiu a obhajovať cudziu tvorbu.
Nad bakalárkou som sama sedela od minulého letného semestra, písanie mi veľa prinieslo, pripravilo ma na ďalšie štúdium, veľa ma naučilo a tiež som si uvedomila, čo ma v mojom odbore zaujíma najviac, čomu sa chcem venovať ďalej. Podľa môjho názoru má zadanie práce pre študentov zmysel a človek s titulom pred (alebo nebodaj za) menom by mal vedieť takúto prácu napísať. Som si istá, že vo väčšine takýchto podvodov ich pozornejší školiteľ či oponent práce odhalí, len ich jednoducho nemá študentovi ako dokázať a nikto ho za detektívnu prácu neplatí.
Je veľkou chybou, že písanie práce na objednávku nie je protizákonné. A podvodníci, ktorí si takéto podvody objednajú a zaplatia podľa mňa nemajú čo hľadať na vysokej škole. Najväčšiu chybu ale vidím v tom, že u nás vysokoškolské štúdium vôbec nie je vnímané ako privilégium, skôr ako nepríjemná povinnosť, ktorú môžete za niekoľko sto euro hodiť na niekoho iného.