Peniaze
Peniaze. Peniaze. Peniaze. Akoby ani iné neexistovalo. Teda aspoň podľa „odborných" článkov pojednávajúcich o tejto tematike. Pravdaže, peňazí nie je nikdy dosť. Ale tendencia „dajú mi niečo, poďme sa sťažovať, že je to málo" mi príde padnutá na hlavu.
Domnievam sa, že Nemecko, kde som strávila pol roka štúdiom, je mimoriadne drahá destinácia (v porovnaní napr. s Litvou, Poľskom, Českom, ktoré sme tiež mali na výber). Iba ceny internátov sa v Tübingene začínali na sume 250 euro za mesiac. Osobne som mala grant 390 eur, moje náklady na bežný život boli zhruba 600 euro.
Treba však podotknúť, že v Nemecku sa dalo popri škole ľahko pracovať - a nie za slovenské platy. Ďalej Nemecko poskytuje tzv. wohngeld - peniaze na nájomné od mesta, keď máte nízke príjmy. Takýchto možností je veľa, ale treba sa vedieť pýtať a hľadať informácie.
Navyše by som rada dodala, že keďže študentov veľa nechodí, zvyknú sa školám zvyšovať peniaze a tak je možné (síce až po skončení pobytu) požiadať o spätné navýšenie grantu, kedy vám univerzita grant navýši a rozdiel vyplatí.
Jazyk
Ak niekto nie je po 9 rokoch angličtiny schopný použiť správne časy vo vete, ani sa mu nečudujem, že ísť do zahraničia je preňho nepredstaviteľné. Väčšina univerzít ponúka pre Erasmus študentov samostatné kurzy vyučované v anglickom jazyku - ponuka je obmedzená, no čosi sa vždy nájde, pokiaľ neviete jazykom danej krajiny ani ceknúť. Ak však neovládate ani len angličtinu, pobyt sa pre vás stane obrovským strašiakom.
V prípade, že chceme podporovať Slovákov na ceste za zahraničným vzdelaním, musíme sa najprv postarať o to, aby vedeli dobre anglicky (alebo iný jazyk). Ale toto, pokiaľ sa nemýlim, nie je primárnou úlohou vysokých škôl.
Samostatnosť & plánovanie
Väčšina slovenských študentov žije ešte s rodičmi alebo z ich peňazí, inak sa to nedá, veď odkiaľ by sme na to nabrali peniaze. Erasmus pobyt vyžaduje vysokú mieru samostatnosti. Erasmus totiž neznamená, že vám vaša univerzita všetko vybehá a vybaví - ubytovanie, cestu, predmety, kredity a všetky potrebné materiály si musí študent zadovážiť sám. To chce veľa energie, trpezlivosti, opäť jazykové znalosti, ale aj schopnosť napísať zopár slušných mailov.
Predstavte si, že ak chce niekto ísť do zahraničia, treba sa na to prihlásiť a vopred si celý pobyt naplánovať! Toto je pre študentov absolútne odrádzajúce. Nahlásiť sa na pobyt rok dopredu je pre študenta, čo nevie, kde bude zajtra, dosť problém. Plánovať a organizovať - to nikto nikdy Slovákov neučil. Veď načo.
Kredity
Darčekom tým odvážlivcom, ktorí sa predsa len rozhodnú Erasmus pobyt absolvovať a úspešne sa vrátia je často predĺženie ich slovenského štúdia o ďalší rok. O tomto probléme som sa v žiadnom z uverejnených článkov nedočítala a domnievam sa, že táto skutočnosť odrádza študentov najviac. Univerzity a vyučujúci na Slovensku sú často maximálne neústretoví, čo sa uznávania predmetov týka. Čo z toho, keď si v zahraničí nazbierate 30 kreditov, keď ani jeden nebude uznaný za predmet vášho študijného programu? A tak sa často stane, že si musíte po návrate domov rok počkať a vaše náklady na Erasmus pobyt sa navýšia o platený rok štúdia na Slovensku navyše.
Rekapitulácia
Aj keby ste chceli ísť na pobyt do zahraničia, odradí vás najprv to, že články „od(p)borných" žurnalistov tvrdia, že na to nemáte. Keď prekonáte strach z jazykovej bariéry, zistíte, že prihlásiť sa treba dopredu a záväzne, zo zmluvy sa dá už len ťažko vycúvať. Napokon si musíte všetky potrebné materiály vyriešiť sami, bez cudzej pomoci a vaši spolužiaci vás strašia tým, že nedostanete kredit ani len za telesnú výchovu. Ja sa teda Slovákom nečudujem, že sa nechajú odradiť, veď už aj tak sme málo priebojní, tak načo by sme sa niekam pchali. Nikto nám nikdy nehovoril, že študovať v zahraničí treba a nikto nás k tomu nijako nemotivuje.
Ale toto nie je chyba programu Erasmus, ktorý sa v mnohých krajinách teší veľkej popularite (keby ste videli, koľko bolo so mnou v Nemecku Poliakov a Čechov, Slovenka bola jedna). To je chyba nás, našich škôl (aj stredných, aj vysokých), našich vyučujúcich a nášho spôsobu výchovy a vzdelania. Neučíme ľudí plánovať, organizovať, slušne a diplomaticky vystupovať.
Pre mňa bolo Nemecko úžasným zážitkom, rodičia nezbankrotovali (asi by mali začať platiť milionársku daň), naučila som sa množstvo nových vecí, okúsila som iný školský systém a chuť vyspelej krajiny, moja katedra mi vyšla v ústrety do maximálnej miery a ja som si pripísala zaujímavých pár riadkov do životopisu. Vrelo odporúčam všetkým študentom vycestovať, vyskúšať, vrátiť sa a rozdávať svoje vedomosti a zážitky ďalej. A keby to malo nejaký zmysel, tak by som prosila kompetentných, aby sa nezaoberali len tým, že nemáme dostatok peňazí, problém treba hľadať (ako vždy) inde a omnoho hlbšie.
