Pravdaže, každý rok sa všetci maturanti sťažujú, takže aj tieto naše sťažnosti si viacerí poriadne ani nevšimnú. Nikomu sa nechce písať testy a sedieť v strese od deviatej rána do pol štvrtej poobede v škole. Ja mám ale školu celkom rada, angličtina a slovenčina sú moje obľúbené predmety, ale testy z literatúry považujem za jej zneuctenie.
Ako sa vôbec dá testovať literatúra? To, či sa niekto naučí naspamäť všetkých autorov všetkých diel predsa nie je znalosť literatúry, či nie? Myslím si, že pokiaľ by niekto predsa len chcel testovať tento predmet, musel by ho testovať ako jazyk, teda testovať syntax či gramatiku, ktoré sú ale len okrajovou súčasťou učebného plánu pre stredné školy.
Priamym príkladom na testovanie „neliteratúry" bola napríklad otázka „V tvorbe ktorého z týchto autorov prevažuje poézia?". Keďže núcem sa vyžíva v naťahovaní maturantov a maturitné testy nie sú k dispozícii, nepoviem vám presné možnosti. Bol tam ale Mitana, Mňačko, Válek a ešte ktosi. Mala som to šťastie, že som čítala diela všetkých troch a o Válkovi som si pár dní pred maturitou pozerala literárny videoblog Daniela Heviera. Silne ale pochybujem že viac ako pár percent maturantov skutočne prečítalo čo i len jednu celú knižku od týchto autorov. Táto otázka je potom zameraná čisto na encyklopedickú znalosť diel autorov, na to, čo sa naučíte naspamäť pred písomkou a o 10 minút to už neviete. O tom je teda výučba literatúry na Slovensku? O tom, že si zapamätám diela nejakého autora?
Ďalším pekným príkladom na „hlúpe otázky" boli aj otázky na čítanie s (ne)porozumením - viacerí sme sa zhodli na tom, že sa nám buď zdali správne všetky odpovede, alebo sme na základe prečítaného dokázali logicky vylúčiť všetky ponúkané možnosti.
Včera som už ale videla kľúče k otázkam s krátkou odpoveďou a viem, že slovenčina nebola to najhoršie. Úbohí to ľudia, ktorí si dovolili vybrať si ťažšiu úroveň z jazyka (v tomto článku sa dokonca dozvedáme, že sme len prechodné štádium a nakoniec bude jedna úroveň pre všetkých, no a čo, že s tým budú mať dva-tri roky nejakí chudáci problém)!
Pri počúvaní listeningu som sa potešila - pekný a zrozumiteľný rozhovor, rozumela som každému slovu - keď som však uvidela otázky, zarazila som sa, pár minút som kontrolovala, či sa skutočne pozerám na otázky k tomu posluchu, ktorý práve ide. Otázky akoby neboli robené k danej nahrávke.
Gramatická časť zameraná na tvorenie slov (word formation) sa tiež zdala na prvý pohľad ľahká. Keď ste ale prišli k vete, do ktorej ste mali „dopasovať" príslovku od „ready", čo je podľa odpovedí „readily", úsmev vám z tváre zmizol. Za zvyšok testu vypovedá slovo „lawlessly", ktoré bolo treba doplniť v jednej z úloh na čítanie s porozumením.
Perličkou na torte bol článok, ktorý podozrievam, že bol vytiahnutý z nejakej encyklopédie, o púšťach. Vrcholne nudnú tému korunovala otázka, v ktorej ste si mohli správne tipnúť, odkiaľ fúka vietor na púšti: či od rovníka, ku rovníku, pozdĺž rovníka alebo cez rovník. Gramaticky boli viaceré odpovede diskutabilné.
Na maturitu som sa poctivo pripravovala - vypracovala som všetky dostupné testy z minulých rokov a iba jeden sa ako-tak vyrovnal tomuto. Maturitný test vyššej úrovne (vtedy úroveň A) z anglického jazyka z roku 2008, ktorý si môžete pozrieť tu (užiť si môžete hlavne sekciu „language in use").
O čom teda vypovedajú maturitné testy? Každý rok sú na nich sťažnosti - slovenčinári len krútia hlavami. Minulého roku bol maturitný test „ľahký", tohto roku skutočne „ťažký". Ak môžeme dávať testom takéto prívlastky, akú majú výpovednú hodnotu? Ako to, že dvaja ľudia na rovnakej úrovni, ktorí nematurovali v tom istom roku majú výrazne odlišné výsledky?
A tak som sa naučila, že jedinou výpovednou hodnotou maturitného testu je percentil. Ten vyjadruje, koľko percent ľudí napísalo test horšie ako vy. A tiež hovorí čosi o náročnosti testu. V roku 2008 mal môj priateľ 75% percent z testu z anglického jazyka. Jeho percentil bol ale 95%. Čo to znamená? Že len 5% študentov dokázalo napísať tento test lepšie ako na 75%, teda lepšie ako na trojku. A tu nám ostávajú len dve možnosti - buď vyhlásime celý tento maturitný ročník za hlupákov, alebo sa bližšie pozrieme na test, ktorý písali.
Maturita je teda z veľkej časti o šťastí - o šťastí daného ročníka, o šťastí na učiteľa, ktorý robí dozor a dá opisovať, o šťastí, že sa deň pred maturitou dostanú na internet maturitné zadania, o šťastí, či vaša mamka robí v núcem alebo o šťastí - vašom telepatickom dare, ktorý vám zaistí spojenie mysle s tvorcami testu.
Myslím si, že ako skúška dospelosti je maturita skvelá vec - pripraví človeka na stresy spojené s každodenným životom a to či už pôjde na vysokú školu, alebo bude po škole pracovať. V žiadnom prípade sa nesnažím maturite vyhnúť, len by som bola rada, keby boli testy primerané. Napriek množstvu sťažností a všeobecnej nespokojnosti sa tento systém nikam neposunul, malé zmeny, ktorými sa politici pýšia na nás nemali žiaden priamy dopad a takmer nikto ich nepocítil.
Ale na Slovensku je to tak, nie? Všetci sa na niečo sťažujeme, zhodneme sa, že chyba je v systéme, ale tí, čo majú moc to zmeniť s tým nič neurobia, lebo... ich sa to v podstate netýka, oni za to len berú plat.
