Milosrdný
Otcov pohľad kriesi srdce
jak závan tepla –
nádejmrznúcich
a jeho ruka – láskou zodratá,
vlhká odsĺz -
- o tých nevie nik -
hladí deti – blízko pri ňom
i v diaľke,tie čo
čiernouhlinou
zamkli duše na kľúčik.
Škáry tmy
Záhradou prešlo šero,
ktoré akov mojej duši
objíma všetky kvety,stromy, plot
svojím nekonečnýmplášťom
temnej ilúziezmiznutia.
Len veta z Písma
veje potichua jemne
v škárach tmy, ktorejniet,
do hĺbok bytosti,zraku srdca
tým,
ktorí nepotrebujúsvetlo slnka,
ani svetlo lampy.
Zastávka
Zablúdil somv tichom lese mojich myšlienok.
Zrazu sa mi zdá,
že stromy vpreduvôbec nevidieť
a ja roním slzynad tými,
okolo ktorých som lentak ...
Mohol som ich lepšiepozrieť, pokochať sa,
hladiť hnedúpopraskanú kôru.
Teraz súpreč, iné nevidím
a smútkom dláždimcestu vpred.
