Systematické sexuálne násilie v konfliktoch má reálne ničivé následky, no ani to neprinútilo pred pár dňami presadiť rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov na prevenciu sexuálneho násilia v jej pôvodnom znení. Problémom bolo, že rezolúcia obsahovala aj zmienku o pomoci obetiam prostredníctvom služieb reprodukčného a pohlavného zdravia (sexual and reproductive health services).
Ak sexuálne násilie nepripraví obeť o život okamžite to, čo nasleduje si nikto z nás nevie predstaviť. Ničí život, pripraví ženy, dievčatá, ale aj mužov a chlapcov o zdravie, všetky nádeje, vzťahy a domov. Nesú si so sebou stigmu a často ich vyženie aj vlastná komunita. Bez okamžitej lekárskej a psychologickej pomoci mnohé z obetí sexuálneho násilia, ak prežili, nakoniec zomrú, či doživotne ostanú doslova živými mŕtvolami. Sexuálne násilie v konfliktoch po celom svete útočníci využívajú ako vedomú stratégiu na šírenie strachu a úplné poníženie protivníkov a ničenie komunít.
Odhaduje sa, že v celosvetovom meradle sa počas svojho života môže stať obeťou znásilnenia alebo pokusu o znásilnenie jedna z piatich žien. Sexuálne násilie v konfliktoch narastá do nepredstaviteľných rozmerov a ovplyvňuje milióny ľudí, najmä ženy a dievčatá.
Potvrdzujú to príbehy pacientiek MAGNA z Iraku, či Sýrie, ktoré sa stali nielen obeťami opakovaného a kolektívneho znásilňovania ale aj sexuálnymi otrokyňami príslušníkov teroristickej organizácie ISIS. Či našich pacientiek z Demokratickej republiky Kongo alebo z Južného Sudánu. Mnohé z nich hovoria o tom, ako prišla armáda alebo milície, obkľúčili dedinu, mužov povraždili, ženy a dievčatá znásilňovali. Už sa nepýtajú prečo sa im to stalo. V mladosti už boli svedkami takýchto násilností, rodina ich navyše poučila, že sa im v živote niečo také stane, možno aj opakovane.
Môžeme ich spolu s našimi MAGNA komunitnými pracovníkmi vzdelávať v tom, ako predchádzať takýmto situáciám. Či už sa vyhýbať oblastiam, kde sú vojenské tábory, alebo aby nechodili samé pre vodu. Naučíme ich aj, že keď sa stanú obeťou sexuálneho násilia, nielenže majú vyhľadať zdravotnícku pomoc, ale aj kde ju nájdu. Ak sa k pomoci dostanú do 72 hodín po znásilnení, majú veľkú šancu, že sa podarí liečiť všetky zdravotné komplikácie. Či už sú to chirurgické život zachraňujúce zákroky, lieky proti možnej nákaze pohlavnými chorobami, ale aj psychologická pomoc. To všetko v kombinácii im zachráni život. Dáme im možnosť žiť znova. Pokúsime sa ich presvedčiť, že oni sú obeťou a nie sú za to, čo sa im stalo, vinné. Dáme im pocit, že na nich záleží, že nie sú len číslo v štatistike.
To, že sexuálne násilie je atómovou bombou konfliktov 21. storočia zvýraznila aj minuloročná Nobelova cena mieru, ktorú dostali Denis Mukwege a Nadia Murad za snahu ukončiť používanie sexuálneho násilia ako zbrane vo vojnových konfliktoch. Doktor Mukwege sa dlhé desaťročia stará o obete sexuálneho násilia v Demokratickej republike Kongo. Nadia Murad je sama obeťou a svedkom, vystúpila zo svojho tieňa a hovorí o násilnostiach, ktoré na nevinných ženách a dievčatách páchali teroristi Islamského štátu.
Počas genocídy v Rwande v roku 1994 bolo znásilnených približne 250 000 až 500 000 žien. Sexuálne násilie charakterizovalo 14 rokov trvajúcu občiansku vojnu v Libérii a počas konfliktu v Bosne na začiatku 90-tych rokov bolo znásilnených približne 20 000 až 50 000 žien. Znásilňovanie a sexuálne násilie voči ženám a dievčatám je všadeprítomné v konfliktoch v Južnom Sudáne či v DR Kongo. Znásilňovanie sa už dlho používa ako vojenská taktika, pričom násilie páchané na ženách hlásia počas alebo po ozbrojených konfliktoch v každej vojnovej zóne, či už v malej lokálnej alebo v konflikte veľkého rozsahu.
Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN napriek tomu všetkému neprešla v navrhovanom znení. Ako zistili novinári z magazínu Foreign Policy, Spojené štáty požadovali od predkladateľa Nemecka vypustiť z textu všetky zmienky o pomoci v oblasti „služieb reprodukčného a pohlavného zdravia“. Administratíva prezidenta Trumpa totiž tvrdila, že ospravedlňujú ba priam propagujú interrupcie. Napriek tlaku Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, či držiteľov Nobelovej ceny za mier Denisa Mukwegeho a Nadie Murad, nakoniec z rezolúcie zmienka o práve na poskytnutie zdravotnej pomoci v oblasti reprodukčného a pohlavného zdravia vypadla. A vypadla aj tá časť rezolúcie, ktorá hovorila o zriadení monitorovacieho orgánu OSN, ktorý by o sexuálnom násilí informoval.
Odborný pojem služby pohlavného a reprodukčného zdravia (sexual and reproductive health services) sa pritom na medzinárodnej úrovni používa už dlhé roky. Definície, ktoré sa do medzinárodných dokumentov dostávali roky. Nátlakom Spojených štátov z tejto rezolúcie vypadli, čo to bude znamenať pre konkrétne programy pomoci dnes nevie nikto nielen povedať, ale ani odhadnúť.
Slová, ktoré sa stali tak sporné, predstavujú zdravotnícke a psychosociálne služby, zachraňujúce životy nielen obetí sexuálneho násilia. Neviete si ich predstaviť? Jedným z následkov sexuálneho násilia je traumatická gynekologická fistula: zranenie, ktoré je výsledkom viacnásobného potrhania vaginálneho tkaniva a ktoré u žien spôsobuje inkontinenciu, čo je sociálne neželateľný príznak. Aj liečba tohto zranenia sa skrýva za spomínanou definíciou.
Ženám a dievčatám, ale aj mužom a chlapcom, ktorí prežili agresiu a prišli o všetko, umožní pomoc skúsiť začať žiť znova. Pretože kým obete zažívajú hrôzy na vlastnej koži, diplomatické hádky a boj o slová ich situáciu neriešia. Len uľahčujú ďalšie páchanie takýchto zločinov.
Tu totiž nejde o slová, či odborné termíny, za ktoré sa dá skrývať s pocitom že pomáhame. Ide o životy a zdravie konkrétnych ľudí. Sú ich podľa odhadov milióny po celom svete. Ale nie je to masa, ktorú môže svet prehliadať s nepríjemným pocitom súcitu, poprípade zhnusenia.
Dnes sú to napríklad Nadia a Leila z Iraku, Mado a Binoche z Demokratickej republiky Kongo, Achol z Južného Sudánu, či Racha zo Sýrie. Ženy vo veku starých matiek ale aj vo veku batoliat sa bežne stávajú obeťou agresívneho sexuálneho násilia zo strany vojakov, milícií, či skupín bojovníkov.
My v MAGNA či už v DR Kongo, v Južnom Sudáne, v Iraku, v Sýrii, v Libanone, v Kambodži ale aj v iných krajinách budeme naďalej pomáhať obetiam sexuálneho násilia v intenciách toho, čo sa do rezolúcie BR OSN nedostalo, teda prostredníctvom služieb reprodukčného a sexuálneho zdravia. Budeme tiež šíriť svedectvá obetí, aby sa na konkrétnych ľudí v núdzi nezabúdalo a nemyslelo až na poslednom mieste. Aby tí, ktorí sú živými svedkami porušovania ľudských práv dostali okrem záchrany života aj hlas.
Budeme sa snažiť naplniť aj to, čo v rezolúcii, ktorej upravené znenie odhlasovalo 13 z 15 členov BR OSN (Rusko a Čína sa hlasovania zdržali), nakoniec ostalo:
„Obete sexuálneho násilia, ktorých sa dopustila niektorá zo strán ozbrojeného konfliktu, vrátane neštátnych ozbrojených skupín označených za teroristické skupiny, by mali mať prístup k národným programom pomoci a odškodnenia, ako aj k zdravotnej starostlivosti, psychosociálnej starostlivosti, bezpečnému bývaniu, podpore živobytia a právnej pomoci; pomoc a služby by mali zahŕňať postupy týkajúce sa žien s deťmi narodenými v dôsledku sexuálneho násilia v konflikte, ako aj mužov a chlapcov, ktorí mohli byť obeťami sexuálneho násilia v konflikte, vrátane väzenských zariadení; prispieť k odstráneniu sociálno-kultúrnej stigmy spojenej s touto kategóriou zločinu a uľahčiť úsilie o obnovu a reintegráciu;“
Podľa údajov Svetovej banky sú ženy vo veku 15 - 44 rokov viac vystavené riziku znásilnenia a domáceho násilia ako riziku rakoviny, automobilovej nehody, vojny a malárie . Len v roku 2018 sme ošetrili a pomohli viac ako 2500 obetiam sexuálneho násilia a ďalším desiatkam tisíc sme poskytli potrebnú lekársku starostlivosť v oblasti reprodukčného a pohlavného zdravia.
Pomôžte nám v našom úsilí, ak sa chcete dozvedieť viac www.magna.sk
