Drgoňova dolina.
Slnko po pravej strane. Tlačila som kočík, potom ho brzdila. Manévrovala po prázdnej asfaltke, ktorú rozvoňalo babie leto. Spala. Ruky v pestičkách. Nechtíky trochu pridlhé. Krehkosť. Slnko ma prelialo. Na chvíľu som stratila dych. Pre tento moment som prešla cestu práve sem. O tom sú momenty. Odliv slnka. Lapanie po dychu. Pohyb vpred. Pohladila som Jej spánkom uvoľnené čielko. Poďakovala Jej. Odfotila kopu sena. Slivkovú alej. Lenivé psiská. Perspektívu chalupy smerom do neba. Muškáty. Ploty. Jablká na ceste. Plánočky rozdrvené pneumatikami. Zachytila som vône. Kvasiace ovocie. Zem. Podstata. Nehybnosť. Šťastie. Zapamätať si.
Durcova dolina.
Naša chalúpka. Kachľová pec. Plním ju bukovým. Vonia. ... znovu vône. Tomuto momentu predchádzal sen. Sen o modrom smaltovanom hrnčeku. Lokšiach s maslom a makom. O mužovi, čo mi priniesol pokoj. Jednoduchosť. Priamka. Sen o mrkote v kolíske. O kredenci voňajúcom vaníliou.
Budí sa. Usmieva. Mrnčí. Ako mača. Vyžaduje pozornosť. Objatie domova.
