all of these moments iĺl never replace

((pesnicka))

slnko zapadá, no neochladí sa
naše telá sú rozhorúčené
naše problémy stále prítomné
moje spomienky stále živé.

domov, chcem ísť domov, mami
nie na víkend pre čisté veci, zásoby jedla, pozdraviť rodinu a priateľov...
ale domov ochladiť sa, zabudnúť to, vyriešiť;
byť v prístave bez odlivu, dať si med a nežialiť...

za lepšími časmi, ľuďmi, možnosťami
nemať strach a zahodiť pochybnosti a absenciu viery, 
dívať sa do známych tvárí, očí a vidieť pochopenie a prijatie aj bez slov.

domov, dokážeš mi to dať?

no keď vravíš poď, váham a nejdem, nedá sa to len tak,
žiť na lodi v bezpečí od levov a hadov,
keď mám voči pevnine povinnosti.

"aj keď možno zajtra nebudem už pri tebe, 
svetlo tvojej lásky bude žiariť vždy vo mne"

povedz mi Bože, čo spraviť, aby znovu svietilo...

ísť domov...

kde polia sa ligocú zlatom, dlane sú zamatom,
kde aj práca vonia oddychom a horúčava je úľavou,
vietor a dážď sú láskavými a pokarhania hrejú,
hrejú, že ste niečí a niekto je tu pre vás, len pre vás.
rieky sú moriami a každé ďalšie ráno splneným snom.

dušu to možno nezacelí, no srdce vládze bežať ďalej,
po každom "idem domov" aspoň ďalších tisíc míľ, 
tisíc rán a večerov, tisíc rán a sĺz, zvládne ďalších tisíc zakopnutí a nádejí

01:39:51 AM
inak si zober, že človek je vlastne len preto stvorený, aby ďalej stvoril.
no a keď je veľmi šikovný, tak stihne možno aj niečo okrem toho.
tu zanechať a byť chvíľočku šťastný.