Denisa Oravcová
klamstvá
nemám čo napísať do perexu, nevložím sem maximálne 1200 znakov, nepoužijem prvý odsek článku, ani nebudem počitať HTML značky, ktoré editor vkladá do textu
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
verím,že... Zoznam autorových rubrík: bizarnosti :)...., výlevky na úkor zdravia, i am den... i), život je návyková, falošná šan, Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Denisa Oravcová
Takmer rekviem
Srdce dotĺklo. Zmĺkol tvoj hlas. No svieca nemala dohorieť ani zďaleka.
Denisa Oravcová
Inakosť pokojných bambúľ
Sama s nohami na stole zrazu všetko prebolené je. Sama s nohami na stole, veci zlé sú prosto veci zlé. No život beží strašne fajn, keď na teba sa pozerám a na seba sa podobám.
Denisa Oravcová
Pečené gaštany
Ryšavé vlnité vlasy sa jej šuchotali po zelenom kabáte ako kráčala pomedzi kaluže.
Denisa Oravcová
Stratená v dave
Dnes ráno som vstala príliš skoro na to, že je sobota. Mám chuť na čerstvé rožky s maslom a voňavú kávu, no nejdem do obchodu a ani nezalievam pražené zrná.Oblečiem si biele gaťky a vrchný diel plaviek s havajským vzorom, kúpeľňu obídem akoby som žiadnu nemala. Nemám ani najmenšiu chuť umyť sa, pretrieť čistiacou vodou, naniesť si špirálu, ceruzku a hydratačný krém na ruky. Nie, dnes to nebudem robiť. A tak sedím na terase a pozorujem ako začína ďalší horúci deň, ako sa náhlia ľudia do práce, ako mačka naháňa psa a ako pomaly zaniká náš svet.
Denisa Oravcová
Slečna prsteňa
toto je skutočný príbeh...toto je boj dvoch svetov, ktoré tu sú stále, no dospeláci sú príliš zaneprázdnení všetkým aby si všímali maličkosti, nemôžu ho vidieť...toto je dej dejov...toto je rozprávanie o mne, o tebe, o ňom, o nej...pohľadom prsteňa...vráťme sa na začiatok, keď sa vo mne po prvýkrát ozvala moja duša
Denisa Oravcová
Smrť striehne v divých makoch
Sú presne ako ona. Záhadné, krvavé, divé, vlčie, tiché, lákavé, túžiace, prítulné, zároveň vraždiace. Vraždia hlavne vtedy, keď musím s pravdou von. Moja duša je v slepej uličke, uväznená, možno je to správne. Vpravo, vľavo nie je, predo mnou múr smrti či spravodlivosti, cúvať sa nedá, cúvať nebudem, cúvajú len hyeny a ja chcem ostať človekom, tak veľmi. Nie, nie, nesmiem sa s tým zmieriť. Musím sa biť do posledných chvíľ, posledných síl, dychu, kvapky krvi. Či nestačí, že s tým musím žiť? Nie, ešte ma chcú trestať. Vieš? Vie? Viete? Vedia? Lebo ja viem, aké to je, keď nemožno spávať, hľadieť ľuďom do očí a vyplakal som si hádam už aj farbu z dúhoviek. Áno, moje oči sú už úplne chladné a takmer neviditeľné, ako celé moje bytie. Strácam sa, každou sekundou sa predo mnou zväčšuje TO nekonečno. Presne TO, ako keď Achilles nedobehne svoju korytnačku. Lijena, ja som zabil. Človeka. Bytosť. Mladého. Ja som ho nepoznal, no hľadel mi priamo do očí.
