Tak plačte, je to niečo pre nás, mať orýpaný nechtový lak, lupinové čipsy vo vlasoch, miesto make me smile jemne citrónovej, vlakovú cudzineckú.
Vidím viac než pár svetiel v tme, skrývajúcej naše chyby. Som jej vďačná. Tak plačte znovu, je to niečo pre nás, učiť sa všetko až pred dverami skúšajúcich, ryť hlavou v zemi a nechcieť sa ospravedlniť.
drieť si kožu: sami, sami, sami, potom prísť prosiť o posledné, poslednú
Stále si píšem po rukách a krúžkujem znamienka, stále mám mnoho chaosu a čakám na lepšie, uvedomujúc si, že najlepšie sa skončilo. Stále sa bujaro smejem a robím hlúposti ako decko, no teraz potužená gurážou. Iná nebudem.
ani dospelá, ani realistka
Po okne steká kvapka, možno tvoja, lebo si myslím, že veľa plačeš po nociach, možno moja, lebo veľa plačem po nociach. Voňajú tu černice a mne prsty za pažítkou a rozmarínom. Nie, nebije sa to, veď mám dve ruky a dvoje šiat. Aby si vedel nemôžeš sa donekonečna tváriť, že siestička a usmievať sa, lebo raz to musí prepuknúť a keď to budeš skrývať môžeš vážne ochorieť. To si len tak myslím, a keď z toho bude pandémia, chcem byť pri tebe. To si tiež len tak myslím.
Sa prichytím, že mi stŕpol zadok, ako som sa hrala na budúcnosť. No a čo, veď aj Jánošík sa oženil s kráľovnou víl až po smrti, veď aj mačke sa vezmú mačiatka, keď sa z nich stávajú mačky. To aby sa mohli mačiť inde a mať tiež malé, slepé mravčadlá. Veď dobre, že aspoň v noci sa spomalí doprava a oči nám bežia zo strany na tú druhú, veď aj ja sa raz za čas dostanem do postele s banánovou arómou pred polnocou, vtedy si dávam debatu s Gantenbajnom, potom ho ale strknem stranou, aby som ho neprigniavila chaotickým spánkom.
Už asi týždeň fičím na káve BEZ mlieka, ty pozeráš na mňa, ja na teba, nič nevravíme; je to pre mňa ťažké mlčať a nezačať prvá, pre teba tiež ale máme silné vôle (vždy som vravievala, že by sme niečo dokázali), alebo ani nie, keď ma nevidíš.
Pre istotu si to myslím, že sa istotne stávam ďalšou tou istou priesvitnou bábikou. Šak počkajte, ja ešte ukážem rohy aj farby, také tie garishové a do diára si vás budem značiť, lebo čas je drahý.
nikto nič, robím pár zbytočných (pre svet, nie mňa) "pohybov", dožehlím ofinu a pôjdem klopať ďalej
