She´s one
chceš ju počuť ako vyzerá
tak káry len jazdia, lístie sa chveje, dážď prší, vietor veje, púpavy sa tvária, že sú krásne hoci zaprášené pri ceste, slnko praží, koža hnedne, rieka sa ostro vrezáva do zeme i brúsi ostré kamene, vtáci si určujú smer mrkaním, žiadny inštinkt, to je LOŽ, kvety sa poslušne nehýbu, sochy neobzerajú, akokoľvek by chceli za tou peknou slečnou a klauni majú na sklade plno, stratených duší na medziceste hrania a žitia.
toť obraz krajiny, kde roky plynú aj keď tlačíme dlane a prsty k sebe až belejú nám hánky.
každý hrá tú svoju naučenú rolu, lebo tá ide najlepšie, lebo tú vieme, lebo tá je istota, lebo tá nebolí.
anarchizmus, vzbura, revolúcia, chcem spraviť niečo inak, kričať koho ľúbim a nenávidím, no len hrám poslušne ďalej, aby svet nevravel, že som slabá.
sedím, dýcham, strúhadlo strúha ceruzu, tá robí tenké čiary, spočiatku, kružidlo sa točí aj keď mu je možno zle a neznáša kolotoče.
stránky sa otáčajú a slová rozprávajú.
každý hrá ďalej aj keď nechce, aj keď sa do rán dostáva infekcia, aj keď slzy padajú vždy k zemi, aj keď sa lámu ľadovce veľké ako new york, ktorý všetci čo? ľúbime alebo krajšie
no tak ako?
dajme si kravatky, vezmime kufríky, veď vlaky lemujú krajinu koľajnicami, ihly prišívajú gombíky, cesty sa prášia
predstavenie začína...
obrazok: net forever
