Na druhej strane rieky bola chatrč. Stála tam od vekov. Nikdy sa k nej nikto nepriblížil, lebo zázračné staré mamy so strieborným porastom spred pol storočia hovorievali vraj sa tam dáky starý blázon obesil a teraz uprostred tej ničoty mátoží jeho duch. Nikdy tam nesvietilo slnko. Vlastne tam sa nič nedialo a nestalo už pár slnovratov.
Kdežéééé by som dnes plávala cez Dunaj pre chlapa cs... To si žiadny nezaslúži. No možno... Chlapi, chlapi, čudné tvory. Veľké telo, malá (málo v) hlava (e), vývoj inštinktu a citov nedokončený, eh pardon skončil skôr než začal, rozmnožovacia, tráviaca a vylučovacia (hlavne blbín, čo ma bavia) prerozvinutá až až až AŽ
Navzdory okoliu a strachu som tam musela ísť, mám to v povahe.Som zvláštna osoba a niekedy svoje pochody nemôžem ovplyvniť. Buď som sa mala narodiť ako rišavka s malým, pehavým nosom, veľkými perami a čiernymi očami s plechovkou v ruke alebo ako chlapec, alebo neviem. Zozberalo sa 5 statočných, chvíľu sme sa hádali čo patrí do KPZ, no nakoniec sme vzali aj svätenú vodu z vrchnej poličky z komory.
Chlapi, chlapi, čo by som bez vás robila (jasné, že to myslím ironicky). Veľkí, mužní, láskaví, vždy ochotní s "niečím" pomáhať, príjemní spoločníci hlavne keď začnú blbnúť s kladným nádychom hej to mám fakt rada.
Dom bol opustený, smradľavý, no hlavne vzbudzoval hrôzu v našich útlych telách. Statočný číslo 1 zahlásil: "Keď sme už tu, tak to prehľadajme a vezmime nejaký dôkaz aby nám tí sraľovia z dediny uverili." Rozdeliť sa? ani nápad, baterku sme mali len jednu. Čím viac sme vchádazli do útrob domu, tým rástla priama úmera smradu a hniloby. No v nádeji, že niečo...
V nádeji že láska, slnečnice, pomaranče aj jablká dozrejú otváram dvere. Som ochotná sa s tebou znova zoznámiť (s pusou), tancovať, rozprávať to i sebe. In statu quo ti pomôžem, veď život je taký zložitý.
Aj sme našli. Poklad. Smrť. pach. Strach. Strašný nález. Pytliaci. Toto ich sídlo. Kvantum parožia, kožušín, zveriny, diviny. Bežali sme; ako sa len mojím nôžkám tri a polkám v ružových sandáločkách upaľovať dalo. Vonku bol prekrásny slnečný deň, všade samí bzučiaci, motýle, farebné kvietky a vôňa leta. Po porade s veľkáčmi sme zašli na policajnú stanicu. V nádeji, že sa niečo vyrieši, v nádeji, že dostaneme odmenu a nie 5 a 20 na "hoľaka" od mamy.
Chlap, chlap. Dokážeš moje srdce rozosmiať a môj systolický a diastolický tlak neostane nezmený. Viem, že sa nemýlim, pretože ťa držím už dlho... V nádeji, že máj znovu raz zakvitne na bielo, slnečnice budú moje svadobné, sušené mlieko a čokoláda najlepšia pochúťka na svete s jablkovým koláčom a ty mi odpovieš "súhlasím"
a dostali sme odmenu
