((pesnicka))
Cestovať druhého októbra bolo pre mňa niečím iné. Na poliach bolo vidno srieň a konečne sa aj tiene rozpálenej Bratislavy prestali zmietať v horúcej sambe. Jesenilo sa a zároveň kvitlo. Ľudia v kabátoch i tričkách na ramienka, usmiaty, i v zhone.
V kupé sedím Ja, nesympatický študent, ktorý nastúpil v Trnave, sympatický pomáhajúci mi vykladať kufor na policu, spiaci dedko so silnými dioptriami a manželský párik v stredných rokoch vymieňajúci si nežnôstky. Milé. Miestenku som mala na 82-ke aj napriek tomu sedím na 85-ke pri okne. Výhoda? Neviem. Človek v podstate nikdy nič nevie, čo sa, ako, kedy a kde zomelie. Sme takí neistí, no kráčame a prežívame problematické radosti so sebauvedomujúcou istotou, že niečo sa stane , až to je krásne.
Ilava. Ešte som ju nevidela z blízka. Možno by sa mi tu nepáčilo, možno by som tu nemala čo robiť, ale chcela by som ju vidieť. Zvláštne, spontánno-plánované, roky očakávané akcie občas prídu a niečo pokazia, no sme radi, že to môžeme opravovať a skladať dokopy.
Púchov, vystúpil sympoš a pristúpila afektovaná, zmelírovaná dievčina. Niežeby som ľudí súdila už podľa prvých slov a gest, to by som asi klamala. Sorry, ale som tiež len človek.
Po chodbičke sa premáva krásne malé dievčatko, bezstarostne, bez očakávaní a nejakých zbytočných požiadaviek od života. Má strapatý copček a pomenovala by som ju Dorotka. Aj ja som raz bola takáto, kým som nezačala v očiach iných spoznávať samostatnosť a šance pootvárať si kade tade už viac nezatvoriteľné dvere a posrať si tak poslednú možnosť vyhnúť sa pohľadu na Pravdu tam, kde to najviac pichne.Tiež raz budem mať takú Dorotku či Terezku :).
Už dlho som neplakala. Cítim, že to príde alebo, že potrebujem aby to prišlo. Niežeby som mala prečo, ani nie, len si proste moja hlava potrebuje ujasniť pár vecí s ostatkom tela. Lásku? Vieru? Sebaistotu? Vôľu? Sklamanie? Dôveru? Seba samú!!
Dostala som sa do veku kedy prichádzam na to, že samota je potrebná, nielen nudná a opustená.
Terezka, Dorotka sa na mňa usmieva. Vidím zimu, hory, lesy a SEBA odrážajúcu sa v okne. Som doma, hoci len na Liptove. Usmievam sa.Ôsmeho októbra som sa konečne vyplakala. Pre také nič. Preto, že znova sa raz na mňa zadívala Pravda. Zaspávať v slzách je zvláštny pocit, lebo ráno ma potom pália oči a nebesá sú krvavé. Jem nezdravé veci, zapíjam ich kávou, ponocujem, robím vlastne všetko, čo aj predtým a potom, no s uvoľnenou atmosférou. Má to jediné plus, že sa mi chce aktivizovať, preto idem s pánom/chlapcom B. (petino akože s básnikom ;)) na ars poetica tešiť sa, že sa tešíme. Aj on je beznádejne zamilovaný ako ja
do života.
Zaľúbila som sa. Zaľúbila som sa doňho, lebo som mnoho očakávala, chcela naliehať, patriť a ďalej čakať na niečo, bolo za hranicou mojej únosnosti. Zlé dôvody. Každodenné trúsenie nebeskej šťavy a pohľad tety Pravdy mi ukázali, že to malo byť presne naopak. Hlavný dôvod pri láske MUSÍ byť neočakávanie, bezspomienkovosť, osudovosť, rešpektovanie každej sekundy, sloboda.
„Sloboda existuje iba tam, kde je láska. Len ten, kto sa úplne odovzdá, kto sa cíti slobodný, môže vrúcne milovať." (Coelho)
Cítila som sa zranená keď som strácala ľudí, ktorých som milovala. Dnes nestrácam nikoho, lebo nikoho nevlastním.
„Toto je naozajstná skúsenosť, ktorú nám dáva sloboda: mať najdôležitejšiu vec na svete a pritom ju vôbec nevlastniť." (Coelho)
Smejem sa rovnako, trápim sa rovnako, sťažujem sa rovnako, rozmaznávam rovnako, chybým rovnako, vstávam rovnako, zabávam sa rovnako, zle životosprávujem rovnako, teším sa stále rovnako ale dvere sú už otvorené... Otvorili sa dávno predtým, než som o to stála a zatvoriť sa nedajú, aj keby som ako moc chcela nestáť v tom prievane.
raz darmo sometimes you can´t make it on your own
Je to v tebe. Máš tú silu vyviesť veci z miery ako keď prší ani nie tak z oblohy, ako spopod áut. Voda z mlák na asfalte sa im dostáva pod kožu a nám pod plechy, ktorými si držíme okolie od kapoty. Disky sa točia vzad, motor vpred, voda naráža na blatníky a špliecha, kde len môže aj nemôže. Vidím v nich kone silné, hnedé, čierné, mokré, spotené, dychčiace po slobode, ako bežia stále; navždy; aj keď maju oči plné dažďa, vody, sĺz a svaly v kŕčoch. Vpred; naveky; aspoň ju zacítiť, toľkú krásu voľnosti. Toto som ochotná ponúknuť nič menej!!!
Máš tú silu v sebe, lámať srdcia vo dvoje a hneď ich aj spájať teplým medom, bez toho, aby som si niečo všimla. Len to tak pichne keď osamejem, ale nie som si istá prečo. Keď osamejem a hľadám sa, nachádzam malé malinké jazvy, občas ešte teplé a sladké, no nespomínam si, odkiaľ sa vzali. Zatlačiť ich nemá význam, lebo čo oči nevidia srdcu chýba stále viac a chváliť by som sa nimi mohla, až by som vyhrala vojnu. Ale bojovať? veď vlastne niet o čo. Ja nechcem mať, chcem iba právo, svoje právo na kúsok tvojej sily.
Toto je môj jediný problém- hneď si viem všetko predstaviť.
fotka: ja, ja, ja
