((pesnicka))
"všetko je do špiku prehnité. Občas mi je z toho zle. Tomuto vravia život? Zabudni!! Tomuto vravia láska? Tento podvod?
stojím na streche a žmúrim do slnka. Ak si taký, ako ťa poznám, tak sa ma chyť a skoč...a krič So beautiful... ak nie, tak som sa mýlila. Ak si, tak bež ako film, rýchlejšie než život... ak nie, tak som sa mýlila.
nádej v tomto svete umiera ako prvá, nasledujú zúfalé (samo)vraždy, korupcia, podvody a za všetkým sú svine. Ľudia. Som znechutená. Vami. Nami. Nechápavo sa mi oči podlievajú krvou. Budem zlá, ale ani za máčik viac či menej, než vy ku mne. Svet ku mne. Ľudia, svine ku mne.
rozmlátiť oblohu aj tvoje drahé fáro mám chuť. Potom ti dáko prešpekulovane spraviť ujmu na zdraví, až ťa nenápadne dotlačiť do liečebne pre stratenú generáciu. Ty špinavec. Šak sa pozri, čo po tebe ostalo! Sodoma Gomora a popol a samospúšť...
*štetku ešte vo vlasoch máš*
a neopováž sa obzrieť lebo za tebou hodím granát a otrávim ti psa. A keď nebudeš držať hubu a ešte raz sa mi niečo dostane do uší, ty potkan, nechci vidieť to rošambo. Ani svätí ti nepomôžu," poviem kľudne, prehrabnem si vlasy, dám červený rúž, dofajčím tú tretiu, tú tvoju, lebo dve sedminy už nič nezachránia, dám si bríle a pôjdem túžiť.
áno bola to ona. Túžba, čo vtiahla Janka do Váhu. Ale ja mám dar. Mne sa moje túžby plnia.
hľadám presne to čo ty. Slobodu v tom druhom, slobodu s tým druhým... zbaliť sa, ale vziať aj mydlo, lebo ja špinavá nebudem (mišáku:)), a ísť na západ po prašnej hlavnej chvíľku pešo, trochu kolobežkou, kvietkovaným karavanom, loďou, koženkovým vlakom s modrinami na kolenách za slnkom, dymom, vidieť divokosť a dobrodružstvo v našich očiach, srdciach, budovách okolo, jazerách, horách, ochladzuje sa, vo vetre, skalách, lístí, snehu.
a toto je odpoveď. Mám ju. A celkom sama. Nad slnko jasnejšia.
zacítila som, pričuchla, ochutnala, držala v rukách... voľnosť, krásu, čistokrvné dobrodružstvo, slobodu... preto sa bojím darovať. Musím sa nájsť v niekom slobodnom (myslím, že výstižné)
tak počkám, kedy si prisadneš
*sme ako ony. Sami nevieme či sa hráme, či zápasíme, no prežívame radosť zo vzájomnej prítomnosti, hoci sa ráno budíme a na krku máme sedem stehov*
foto: miško Makuch
