ľudí dobrých, či lepších bude vždy len výnimočná výnimočnosť. Mám občas potrebu o nich vravieť sebe i známym, akoby som sa chvastala ich originalitou.
"Aha to sú moji priatelia."
Aj po nich ostávajú neodkryté otázniky, či nepochopené odpovede ako znamienka, jazvy, škrabance, ktoré si potom cestou autobusom ukazujeme a sme hrdí na všetko to, čím sme si už prešli. Poznám mnoho svojských ľudí, blízko a ďaleko, v prítomnosti bohužiaľ aj v minulosti, v dobrom a lepšom...
Škoda, že som vtedy bola decko bez problémov a zaťažujúcich otázok, ktoré zaskočia, istotne by sa mi teraz žilo pohodlnejšie, ak by si bol ešte pri mne.
Je dovolené tykať mŕtvym, ktorým sme počas ich života vykali? Neviem, no robím to. Veď už aj tak sú na "chvalabohu", anjeli, pozbavení pohlavia, bez vyznamenaní a titulov, už si len môžem povedať
"bol si výnimočný, vďaka za cestu, zmenila ma."
Je zvláštne ako sa nám krížia cesty a na miesta odbočujúcich prichádzajú ďalší pocestní. VERÍM, že všetko a všetkých, čo v živote stratíme sa nám raz vráti, vrátia len možno v trochu inej podobe než čakáme. Zažila som to.
Je mi ľúto, že "si" vo mne videl dieťa, v ktorého očiach sa zrkadlili okolité problémy, lebo ja som to takto nepociťovala a ohraničenou slovnou zásobou nevedela čo "ti" na to vravieť.
Už asi 21. krát za sebou počúvam Coldplay so zavýjajúcim záverom a vyžívam sa v klavíri, basse a bicích (POHODOVÁ JAHODOVÁ) a sama sebe sľubujem, že aj po pár neúspešných pokusoch, kedy som videla tvoju zraniteľnosť prvý raz a začala ťa tak kamaláskovsky ľúbiť sa na tej gitare naučím hrať. Si výnimočný, pošlem ti o tom sms hneď ako si dobijem kredit a trafím spoločnú slabú chvíľku. AAAAÚÚÚÚuuuˇUUU
Je zvláštne, že popri správaní sama sebou ma ovplyvňuje toľko ľudí. Hoci prešli sitom, robia to vedomky nevedomky svojím vedomím v mojom nevedomom podvedomí, svedomí.
Back to start.
Žiarivé zákutia našich sŕdc, kde vodníci nemajú šancu: "A môžete si ísť tie svoje dušičky strážiť kade ľahšie."
Nikdy som nebola takáto, nikdy som sa takto nebavila, nesmiala ani si neužívala života. Aj mnou netušiace "problémy v očiach" sa vytratili. Za svoj status vďačím Výnimočným, prichádzajúcim z ich ciest na tú moju, osudovo, náhodne alebo náhradne za niekoho, kto odišiel; no nie navždy, len tak dotykovo, pretože ja nikoho nestrácam ak ho nepustím ja sama; aby zmenili môj a ja ich smer.
ďakujem
s láskou- úžasným a výnimočným spolužiakom (brazilcom :D) a priateľom
foto: ja, na foto: ja
