((pesnicka))
you are not afraid to say my name, your words will burn me like a flame ´till I can hold you in my arms once again
o čo vlastne ide? narodiť sa, vedieť vysloviť správne R, nosiť domov samé jednotky, vedieť si ostrihať nechty na pravej ruke, zmaturovať, bozkávať len tých, ktorých ľúbime, mať bezchybné vlasy, vedieť uvariť delikátnu plnenú papriku, kúpiť si krásny dom, raz do týždňa kosiť trávnik, milovať svoju rodinu, kúpiť si psa, mať dokonalý domov?
utorok. pršalo. upršaný utorok. sedela som pri okne a čakala šťastie, vediac, že kominára tak skoro nezazriem, čakala som smetiarov s rukou pripravenou na čerstvo došitej gomičke pod krkom. bolo by to vynútené sťastie, no lepšie ako žiadne, tak som to riskla. aj tak neprišli.
stojím na záhrade pod slivkou a rozmýšľam, že si zopár dám. sladkú, mäkkú zo zeme alebo kyslú, tvrdú zo stromu. jednoduchšie je, čupnúť si a prehltnúť takú vyvalenú v tráve, ktorá je sladká ale zákerná, plná červov, ako sa načiahnuť do konárov, veľmi opatrne si jednu odtrhnúť, aby pri tom nepopadali všetky a nakoniec zistiť, že je zdravá ale odporná.
stále sa medzi niečím rozhodovať, každý deň, chvíľku. deje trvajúce sekundy a ovplyvňujúce roky, životy.
odišla som a odtrhla si paradajku zo skleníka.
niekedy sa o tú tretiu možnosť potkneme, inokedy sa treba otočiť, vrátiť a nájsť ju.
"quo vadis, domine?" volal peter, zdrhajúci z ríma. musel sa rozhodnúť.
"quo vadis?"
musím sa rozhodnúť.
"domov. taký ten, kde je moje srdce. na boso."
fotos: rodny kraj mnou zachyteny, bystrany :)
