((pesnička))
Hohóhó Milane.....A tento poznáte? Prečo žene pri milovaní odpadla hlava? Lebo sa milovala hlava nehlava.
Bol to tvoj obľúbený? Vidíš, neviem a vraj osem rokov je veľa.
"život je príliš krátky na to, aby sme boli rozumní" ešte aj dnes hlásaš na svojom statuse. Usmievam sa a myslím si svoje. No možno by si to dnes chcel poopraviť, neviem.
Naša defenzíva 23jky bola dokonale vypracovaná a teraz tu neveriacky stojíme, hľadíme do zeme, na tele husia koža a nikto nemá nápad ako bojovať a brániť sa ďalej, bez teba.
Nezazlievam ti nič, ako si to urobil, kvôli čomu, kedy....som zranená, no ty s tým nemáš nič, hoci máš totálne všetko. Vraj sa tomu hovorí úplné odpustenie. No iba tebe Mirko, lebo Bohu sa odpúšťa najťažšie a sebe sa odpustiť nedá. Je smutné, že nakoniec všetci umrieme naštvaní na svoje JA.
Nepýtam sa prečo, hoci to píšem, ale neočakávam odpoveď, ktorá by najskôr aj tak neprišla a dúfam, že rozdiel je viditeľný. Tvárim sa, že moja rana na duši je naoko zacelená, a nepýtam sa prečo. Iba by som ju znova rozjatrila.
...moje srdce je kůň s hendikepem...
...z telegrafních drátu vytepu vzkaz, že cítim strátu ve svém aparátu...
Niečo zvláštne medzi nebom a zemou sa odohráva, ono to tu je a stále bolo, len teraz si to nejako viac uvedomujem, keď pozorujem mrznúcu paru vychádzajúcu z úst, krvavé zore, popukaný ľad, pradúcu mačku sediacu pred komorou, vŕzgajúceho železného kohúta pýšiaceho sa na streche mlyna.
My God give me your love and run away with it, too.
Zaspávam s Gantenbeinom vedľa seba a s prosbou na perách.
Kopačky ležia v tichu pod prachom, tvoje prihlášky na VŠ nikdy neodoslané.
Ja beriem tulipány, lebo tie v zime toho dosť vydržia a jednu olejovku, rozheganý autobus a prídem si k tebe medzi kríže pokecať i poplakať.
