http://www.youtube.com/watch?v=wigqKfLWjvM&feature=channel
je mi relatívne dobre, dojedla som vifonku a narúžovala si pery, sedím tu ako šašo na károvanej deke. my, šašovia, sme vlastne takí tragédi. biela alebo čierna, tma alebo svetlo, dobre alebo zle. farby máme uzamknuté v srdci, pardon srdce máme uzamknuté vo farbách. aj keď vravíme o čomsi smutnom, všetci sa na nás bavia. hľadáme niečo, čo by nám sedelo. lebo čierno biely klauni sú veľmi smiešny. stretávame mnohých ľudí. fajn, dobre...zle, horšie. strednej cesty nieto. vravím, tragickí klauni. chodí s nami človek bez tváre, naše druhé ja. on je tým zlatým stredom, no ale čo s takým beztvarým. pritom by stačilo raz nerozmýšľať, prestať hľadať plusy a mínusy a vypustiť to srdce uzamknuté vo farbách, pardon farby uzamknuté v srdci a trošku ho domaľovať. červenú na pery, hnedú na oči, modrú na vlasy, zelenú na uši, žltú na líca. vstal by ako z popola a my by sme si povedali: "ách félix" a odleteli vymaľovať celý svet...
(lepšie bez tváre, ako bez chrbtovej kosti)
tak odkážte môjmu félixovi, že ho hľadám, lebo potrebujem odlepiť od zeme aj tú druhú nohu a už mi nechýba veľa ale on mi chýba veľa...
a že je to súrne!
skrývam(E) svoje pokrytecké rozhodnutia za množné číslo
venované kultúrnemu peťkovi P., pretože už viem vydržať sama so sebou a keď som spokojná, fakt neviem písať, lebo každé moje slovo znevažuje krásy života...
http://www.sedlakjozef.com/sk/vfoto.php?file=sondaz_II_Page_7.jpg
