((pesnicka))
schovať si tvár do dlaní a vyplakať sa...a ani nie, načo to schovávať, nech vidia, čo činia, a že sa neviem len usmievať
...selection is going on...
doba, stará, nová, zmenená, nezmenená, módna, staromódna, doba, keď sme chodili na prechádzky držiac sa za ruky, spúšťali sa dole ulicou na drevenej káre, zberali chrústov do kompótových pohárov, spoznávali nových ľudí, vraveli prvé nie na špenát v jedálni, šli domov so slzami v očiach pre prvú päťku a žuvačku vo vlasoch, čakali cez veľkú prestávku v rade na záchod, požičiavali si prvé CéDečká, začali sa nám páčiť a páčili sa, doba, keď sme urobili svoje prvé palacinky a prišili si prvú gombičku, či opravili staré rádio, šli na rande, začali sa sami rozhodovať, každodenne a čoraz viac a viac, prijali zodpovednosť, pohádali sa, dostali a dali zaucho, skladali sa na prvú fľašku a prestali veriť ľuďom, začali cestovať a sklamali sa aj v "priateľoch", šli na brigádu, lebo sme chceli šetriť na budúce leto, riešili čo, kto, kedy, kde, s kým, prvé rozchody a nové stretnutia, darčeky a odmietnutia, srdcia zovreté v hádankách, odkladanie problémov, strašné sny, doba, kedy sme sa prestali hanbiť ľuďom poďakovať, ospravedlniť sa, povedať, že ich ľúbime a chýbajú nám, aj keď potom chceli odísť a my pri všetkej tej láske sme ich nechali, doba, keď sme si mohli kúpiť čo sme chceli a pritom rátali posledné centy na rožky a cestu domov, doba, keď sme milovali celým srdcom a pritom nemohli prestať nariekať, doba, keď sme boli blízkym vďační za všetko na svete a pritom takí sebeckí a drzí, doba, keď sme sa neskutočne báli čo bude a pritom museli smelo kráčať vpred. Doba bola a bude, taká či onaká, my sme, no nebudeme, ňou zmenení či nie.
Doba, ktorú som prežila s tebou sa už pominula a ty chýbaš tak veľmi, Tomáš
možno už počuješ šum mora, možno nám (počase) zotrieš slzy, možno už vieš všetko, možno sa dívaš, možno aj počkáš, ale určite si niekde, kde na úsmev už nemusíš používať žiadne svaly a v objatí lásky milovať a odpúšťať tam nie je také ťažké ako na Zemi...
a ja už viem, že byť dobrý sa oplatí, vtedy som stretla tvojho dedka po rokoch, staručký mi vrátil silu a chuť spomínať rozprávaním o tebe...
nestrácam nádej, že sa stretneme, zbohom
