v tých makových orechoch je viac ako sa jarí
vždy som chcela žiť život dobrodružstiev a kretivity
nie taký, aby som niekomu spôsobovala slzy
ale bez toho to asi nejde
keď počúvam jedinú pesničku 30 hodín v kuse
žiarlim na nejestvujúce a predstavujem si nepredstaviteľné
stále som to ja
a ty nevieš odpoveď, ktorú tak nutne potrebujem...
ja odpovede na počkanie nedávam
ale od iných ich požadujem
ja neviem rýchlo odpúšťať
ale od iných to očakávam
ja sa neviem rozhodovať
ale vy to vedieť musíte
je mi clivo, presne tak ako je von
záplavy naše každoročné strašia naše chvíľkové šťastia a životy
príliš rýchlo opúšťam... nauč ma to!
obmedz ma! prinúť ma!
sprav to, aby som si znovu začala vážiť slobodu
voda tam, by určite bola aspoň 4x vyššia než ja
a uprostred labuť (jedna!)
čo to malo znamenať?
labute sú predsa vždy v páre
pár labutí!
a potom som zazrela svoj odraz vo vlakovom okne
svoje zelené oči a v nich zdesenie
((pesnicka))
