Zrovnávam ti vlasy.
Som znova opitý
a iracionálny.
Beriem ťa von
za smermi,
čo sa nám ryjú do podošví.
Áno, píšem.
Ďalšiu báseň,
neďaleko tvojho domova.
A pretekám
ti pomedzi prsty.
Oddychujem na tvojich prsiach.
Dráždim ti stehná,
smerujem vyššie
a priamo dole.
Zo strniska mám bradu.
- kozmetickú vážnosť
pod naivnými očami.
Namáčam ťa do pochabostí,
ktoré mi nechceš veriť,
lebo možno klamem.
Mal by som prestať?
- Nie, nikdy.
Hovoríš a chytáš ma za ruku.
Neprestávam, dotýkam sa ťa tiež.
A mlčím.
Svedčím a znova klamem.
Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts