„Říká se, že dospělého člověka už nelze změnit. Ale láska je obrovská šance. Dovede lidi formovat a do jisté míry i změnit.”
Včera nás navždy opustila česká herečka Hana Maciuchová, zomrela po dlhej a ťažkej chorobe v Olomouci. Priznám sa, že ma táto správa nesmierne zarazila, zarmútila a akosi nepríjemne zaskočila. Žijeme v pofidérnej dobe, preto je o dosť ťažšie teraz vnímať ďalšie smutné správy. Ani sám neviem, čo vlastne napísať. Pani Maciuchová patrila k inventáru českého divadla, televíznej tvorby, často a veľmi rada sa venovala rozhlasovej práci. Mikrofón milovala a on miloval ju. Kedysi patrila aj k vyhľadávaným dabingovým herečkám, ale neskôr túto prácu už nechcela robiť, pretože sa jej nepáčilo tempo, ktorým sa dnes dabing vyrába.
Hana Maciuchová si zakladala na krásnej, spisovnej češtine. Dlhé roky patrila k oporám Divadla na Vinohradoch. Hosťovala aj vo Viole, či v Ungelte u Milana Heina. Známa bola aj zo seriálových rolí - Nemocnica na okraji mesta, Žena za pultom, či Ulice. Jej odchod zo sveta bol tichý, nenápadný, noblesný. Medzi kolegami a spolupracovníkmi bolo dobre známe, že pani Maciuchová opäť bojovala s rakovinou, aj napriek tomu všetkých jej smrť nepríjemne zaskočila. Navždy odchádza skúsená, inteligentná a precízna herečka, ktorá dlhé dekády patrila medzi hereckú elitu. Prajem tejto fascinujúcej žene pokojný odchod na druhý breh a skoré stretnutie s jej životným partnerom, na ktorého nikdy neprestala myslieť a s jeho odchodom sa nikdy nevyrovnala a nedokázala o ňom hovoriť. Našťastie nám tu pani Hana zanechala obrovské množstvo rolí, ktoré jej okrem popularity a priazne divákov priniesli ešte niečo nezvyčajné - nesmrteľnosť.
