Každý rok si 12.6. pripomenieme toto smutné výročie. Peter Rašev nebol len výnimočný zjav, úžasný zamatový hlas a príjemný chlapík s výborným sarkastickým humorom, ale pre mňa to boli hlavne dlhé hodiny, dni, týždne a mesiace strávené v košických dabingových štúdiách, kde ma s tou svojou úžasnou noblesou naučil remeslu a bral ma ako seberovného partnera a profesionála. Práca s ním bola pre mňa sviatkom a vždy som sa ohromne tešil na to, čo nové sa od neho dozviem. Jeho postrehy (či už tie režijné, herecké, politické, či kultúrno-spoločenské) mi dali do života veľmi veľa a musím sa s radosťou priznať, že z nich čerpám dodnes. Nie len pri práci, ale aj v súkromí. Peter pravdepodobne nikdy netušil, že ma až tak veľmi ovplyvnil. Dovolím si povedať, že obohatil môj život a dokonca sa nebojím tvrdiť, že ho urobil lepším a zaujímavejším. Spomienky síce po rokoch vybledli, zostala určitá dávka nostalgie, ale jedno je isté - nikdy na neho nezabudnem, nie je to možné, jednoducho sa na neho zabudnúť nedá.
A teraz malé vedomostné okienko, ak by niekto netušil, kto bol vlastne tento charizmatický a rozkošne sarkastický pán. Nuž, od konca 70-tych rokov minulého storočia patril medzi najzaujímavejšie, najcharizmatickejšie a možno povedať , že aj najtalentovanejšie osobnosti nášho kultúrneho života. Tohto výborného herca mali radi nielen diváci na divadelných doskách či v televíznych projektoch, ale aj rozhlasoví režiséri, ktorí ho obsadzovali do stoviek postáv a postavičiek, ktorými sa prihováral poslucháčom takmer 30 rokov. Peter Rašev sa vypracoval aj na obľúbeného dabingového herca a neskôr vyťaženého režiséra slovenského znenia. Počas Nežnej revolúcie bol jedným z tribúnov demokracie v Košiciach a napokon sa v novodobej slovenskej histórii stal spoluzakladateľom azda prvého súkromného divadla v Košiciach, pre ktoré začal i písať. Jednou z jeho hier bola aj hra s názvom "Karanténa", ktorú v roku 2006 prepísal pre rozhlas a bola to i jeho posledná veľká herecká rozhlasová rola.
