Verejnoprávnosť mediálneho vysielania na Slovensku

Pri veľkom zovšeobecnení by sa dalo povedať, že verejnoprávnosť je niečo podobné, ako napríklad: ... keď polícia a armáda je v takom stave, že nesmie podliehať a ani nepodlieha politickým tlakom, rovnako keď justícia, tlačové štátne agentúry, zdravotné ústavy, školy ... nepodliehajú politickým tlakom a rovnako verejnoprávnosť je keď takzvaná štátna televízia, STV a Slovenský rozhlas plnia poslanie pre „verejné potreby – pre „verejnoprávnosť“, pre potreby občanov v štáte a nie pre potreby „nejakej tej “ politickej, alebo aj inej strany. Perfektným vzorom je napríklad britská BBC. Že sa to dá len s veľkými ťažkosťami je všeobecne známe. A že po novembri 89 sa na Slovensku ani jednej vládnej moci nepodarilo zbaviť sa tejto pliagy v správaní sa politiky voči „verejnoprávnosti“ je známe tiež. Aj keď prakticky všetci vieme, že bez skutočnej „verejnoprávnosti“ je akákoľvek úsilie na efektívne ( zdôrazňujem slovo efektívne ! ) fungovanie informovanosti na Slovensku vždy zablokované práve týmto obmedzením. Známe je aj to, že je iba na spoločnosti, verejnosti, občianstve ako sa dokáže rýchlo dostať z týchto detských chorôb a je dosť príkladov na svete, že sa to dá. Aj, že to nie je ľahké. Aj, že to u nás je možno až priveľmi ťažké. Zároveň sú oblasti, verejné, štátne, alebo komunálne organizácie (v ponímaní autorovho názoru na verejnoprávnosť) v ktorých správanie sa dá takpovediac zamiesť pod koberec a problémy pre verejnosť sú veľmi málo čitateľné, ale sú aj oblasti, ktoré dokážu byť už z charakteru svojej činnosti viac, alebo až priveľmi na očiach verejnosti. Udalosti, ktoré sa dejú v posledných mesiacoch, dokonca rokoch v Slovenskej televízii (aj v Slovenskom rozhlase) sú klasickou ukážkou negatívnych prejavov, neschopnosti aj minimálnej sebareflexie a zanedbateľnej snahy o zdokonalenie činnosti. O zníženie kvalitatívneho rozdielu medzi činnosťou klasických, demokratických „štátnych médií“ v Európe a činnosťou Slovenských médií - Slovenskej televízie aj Slovenského rozhlasu je možné iba snívať. Už dlho v súčasnosti na Slovensku prebieha verejná neformálna diskusia na tému „Načo nám je verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia“. Podľa mňa je odpoveď relatívne jednoduchá. V takej forme v akej by mali existovať obe média (existovať aj podľa zákona) - v takej forme (práve pre existenciu súkromných záujmov) sú prakticky nutnosťou - v takejto forme a s takým systémom ako to funguje teraz, nie sú STV a ani Rozhlas vôbec potrebné. Ba dalo by sa povedať, že škodia. A prvý krok na odstránenie akéhokoľvek marazmu a nielen vo verejnoprávnych médiách je uvedomenie si skutočného stavu a nezakrývanie objektívnych chýb a schopnosť nájsť východisko. Radikálna odpoveď, ale pokúsme sa rozobrať vecne celý problém. Nepretržite v tomto štáte sa hovorí o nedostatkoch vo výkone činnosti týchto dvoch, dovolím si tvrdiť, že ešte vždy psychologicky najvýznamnejších médií, reálne trvale ustupujúcich z niekedy prioritných existujúcich pozícií. Nad zlou situáciou oboch médií, či už berieme hospodárenie, spravodajstvo, strategické ciele, strategické rozvojové ciele, presadzovanie záujmov štátu (a tu vylučujem pri objektívnom ponímaní presadzovanie akýchkoľvek záujmov akejkoľvek strany, ktorá sa v tom, ktorom čase podieľa na moci) rozvojové programy, dodržiavanie zákonnosti, národnostné ciele, .... sa medituje, uvažuje, rozčuľuje, prejavuje rôzne emócie, púšťajú sa overené aj neoverené bubliny - len nie a nie sa pustiť na cestu, ktorá je vlastne jedinou možnou, keď verejnosť aj kompetentní by mali záujem na komplexnom obrate. Smerom ku kvalite !! V hospodárnosti, v štruktúrach, v manažmente, v plnení verejného poslania. Politické ovplyvňovanie a neodbornosť čo len v jednej oblasti znamená , že sa nezrealizuje nič. Myslím si, že všetko to, čo sa v poslednom čase deje okolo verejnoprávnych médií spĺňa kritériá na zbabranú robotu. Za zlú situáciou oboch médií, presnejšie v tomto prípade - za navonok aj „vo vnútri“ radikálne zlou v Slovenskej televízii sú rôznou mierou zodpovedné tri činitele: generálny riaditeľ, Rada STV a politikárčenie. Rada STV a „politika“ sú zodpovedné za uskutočnenie výberu s takým výsledkom, ako vznikol a za úroveň práce a výsledky STV je priamo zodpovedný generálny riaditeľ. To, o čo ide, je síce na jednej strane práca manažmentu, na druhej však ide o „pôvodcu“ tohto stavu, ktorý spôsobil tento stav. Ktorý niekto zapríčinil. To je tá zodpovednosť. Má dva korene: 1. Zodpovednosť politických a iných subjektov. Presadzovaním rôznych politických atribútov „vtedy aj dnes“ sa rapídne znižuje objektívnosť väčšiny vybraných kandidátov a ovplyvňovaním výberu a oslabenou imunitou voči ovplyvňovaniu činnosti sa enormne znižuje funkciu verejnoprávnosti. Osvojovaním si odborne úplne zvráteného predpokladu, že politický (a medzi nimi ten ich !!) nominant je najlepší bezpečne vedú sledovanosť a počúvanosť verejnoprávnych médií do pekla. 2. Zodpovednosť Rady STV: Bez znižovania vážnosti v ostatných , zo zákona daných kompetencií, ktoré niet prečo spochybňovať sa ukazuje, že jednu zo zákonných funkcií - výber (vhodného) riaditeľa vôbec nezvládli . Nie je to môj názor – je to fakt. Nieto jedinej informácie, ktorá by to vyvracala. Rada predsa nie je zhlukom náhodne vybraných osôb, ale nejakým, aj zákonom vymedzeným kolektívom, ktorý by mal poznať stratégiu skvalitňovania a rozvoja „svojho“ média. Namiesto toho sme sledovali v minulom roku presadzovanie rôznych osobných a prevažne z hľadiska obsadzovania pozície na riaditeľa aj veľmi neodborných kritérií. Inak by sme v súčasnosti nemohli byť svedkami „mediálnych“ halucinácií, nad ktorými ostáva rozum stáť. To, že všetky tie smiešno-neodborno-škodlivé prejavy manažmentu v súčasnosti sa objavujú v takej miere je fakt a sú vlastne tiež výsledkom vyplývajúcim z pôvodného rozhodnutia Rady. Fakt je tiež to, že táto etapa začala v podstate sprofanovaným výberom na funkciu generálneho riaditeľa. A za výber je zodpovedná Rada STV – totiž, nemá kto iný byť čo len trochu zodpovedný.(pri pohľade späť – zákonodarca to vyriešil naozaj „šikovne“). Rada STV bola vlastne prvý raz postavená pred konkrétnu zodpovednosť a ktorá si pravdepodobne vôbec neuvedomila v tomto prípade dôležitosť a zodpovednosť Rady buď za prosperitu STV, alebo iba za prežitie STV, alebo iba za terajšie celospoločenské „divadlo“ s názvom STV . O totálnej neznalosti problematiky vykonávania odborného výberu na generálneho riaditeľa poukazujú už zdôvodňovania a výsledky pri vtedajšom zdôvodňovaní rozhodnutí. Argumentácia „odborník na digitalizáciu“ – „propagovaná aj v médiách je, aj bol vrcholne hlúpy argument, pre pozíciu top manažéra, ktorý v prvom rade bude riadiť veľký podnik, čo potvrdila predovšetkým prax. Neodbornosť Rady potvrdzuje a j „strategické“ rozhodnutia pri realizácii výberu – keď fakticky bez zodpovednosti za neodborné rozhodnutie forsírovala kandidátov, ktorý práve výsledkami a angažovanosťou potvrdzujú okrem manažérskej neodbornosti aj nerešpektovanie „verejnoprávnosti“. Rada svojim výberom, svojím rozhodnutím, svojou voľbou, vlastne nepriamo vyjadrila podporu konkurenčných súkromných televízií. Výberom „vhodného“ kandidáta, ktorý robí takmer všetko tak, aby súkromné televízie strácali konkurenta, druhotne podporila sledovanosť súkromných televízií. Znovu bez morálnej a akejkoľvek odbornej aj zákonnej zodpovednosti. O „odbornom“ prístupe Rady v oblasti výberu riaditeľa svedčí aj jej relatívne vážne kladné hodnotenie bývalého riaditeľa ešte aj v závere jeho pôsobenia - výsledky ukazujú na neznalosť manažérskej problematiky a strategického rozhodovania. A to je tiež už o zodpovednosti! Oddá sa tu spomenúť aj samotnú postavu generálneho riaditeľa, ktorá je však v tom viac menej „nevinne“. On predsa nebol ten, kto volil, kto mal možnosť zvoliť progres, zodpovednosť, kvalitu a odbornosť v riadení, alebo zvoliť ten „mrdník“, ktorého nejaký ten farebný variant vidíme vlastne aj dnes. On predložil ponuku seba, svojho videnie, ako „na to“ - a niekto na tú udicu skočil. Keď sa zamyslíme - a vlastne zamyslieť sa ani veľmi nepotrebujeme, môžeme pochopiť v čom je vlastne zodpovednosť generálneho riaditeľa STV v súvislosti so situáciou, ktorá je v STV je už chronická ? So situáciou, ktorá na druhej strane trvá viac-menej vlastne už roky. Na dôkaz, že na pozícii top manažéra nemá tento pán prakticky žiadne predpoklady zabezpečujúce rozvoj verejnoprávnej televízie je možné uviesť niekoľko - v posledných mesiacoch verejnosti predkladaných okruhov informácií o stave STV. Vyberám titulky niektorých článkov v tlačových médiách, ktoré rezonovali v poslednom čase. Titulky vyberám iba heslovite: - Veľmi chabá úroveň spravodajstvo – aj z hľadiska verejnoprávnosti. - Vytĺkanie miliónov na činnosť od vládnej moci, napríklad aj na Bambulku. STV žiada o dotáciu 350 miliónov korún. - Licenčná rada potvrdila miliónové pokuty pre STV.- Odchody zamestnancov. V súvislosti s odchodom zamestnancov nezmyselné vyjadrovanie Hrehu . - Vedenie STV si nevie nájsť rady so spravodajstvom. - Čo to vlastne robil v ČTV ? - Redaktori hovoria o cenzúre. - Redaktori: robili politické zásahy. - Neschopné spravodajstvo. - Pripravovaný zákon o koncesionárskych poplatkoch. - Podľa Jariabka by mohla STV zaviesť v spravodajstve tretinový model vysielania. - STV bude musieť za reprízy niektorých relácií zaplatiť. - Objektivita správ STV je v zlom stave.- Šmihula: zostávajú ľudia, o ktorých sa môžem oprieť. - Do STV miery človek spojený so Smerom (Martin Krupa). - Rafaj: dôverujem STV. - Šmihula: situácia v STV sa uspokojila. - Malec: som zhrozený. - Žiaková končí v spravodajstve STV. - Hreha má vysvetliť, čo sa zase deje. Odchod Žiakovej. - Hreha chce poslať na preškolenie do ČTV redaktorov. - Analýza Benickej. A žiadne závery zo strany manažmentu. - Hreha : Nevedel som. - Podľa Jarjabka a Bobockého ide len o generačnom konflikte medzi redaktormi a vedením STV. - Rada preskúma, či je v STV cenzúra. - Pobúrený syndikát novinárov. - Hreha chce kódex.- STV nikdy za veľa nestala. - SAN vyzýva inštitúcie , aby poukázali na stav v STV. - Hrušovskému dianie v STV naháňa strach. - Šmihula zostáva. Hreha ho neodvolá napriek tomu, že sa mu rozpadla existujúca štruktúra.- Televízia vo vysokom rozlíšení už na jeseň (poznámka: podmienkou sledovania sú televízory, ktoré signál správne upravia). - STV žiada o dotáciu 350 miliónov korún. - Z konkurzu na redaktorov vybrali 19 uchádzačov. - Bude spoločná budova pre STV, SRo a TASR (?!) - ešte môžem spomenúť napríklad kauzy Korda, Pod lampou a iné viac, alebo menej medializované. Všetky titulky sú takmer do jedného buď prevažne o zásadných chybách top manažéra (GR), alebo o neuváženom vyjadrovaní viac, alebo menej zainteresovaných, prípadne nekompetentných osôb, alebo o nepatričných ilúziách alebo nápadoch, ktoré nesúvisia napríklad s: - riešením systému koncesionárskych poplatkov, - efektívnosťou (a hospodárnosťou) riadenia STV, - s poklesom sledovanosti, - s odbornosťou a kvalitou spravodajstva, - s úrovňou a systémom realizácie takzvaných spoločensky aktuálnych otázok, - s výchovným a spoločenským aspektom vysielania Okrem toho chcem spomenúť tie oblasti, ktoré rovnako priamo ovplyvňujú všetko to, o čom sa hovorí. - „Hreha protežuje TA 3“ - a preto nemá záujem púšťať sa do zlepšenia spravodajstva. Prípad a jeho zdôvodnenie bolo z hľadiska poslania STV také arogantné, také nezmyselné, že v slušnom podniku by ktokoľvek za to už dávno „letel“.- Hreha ovplyvnil návrh zákona o digitalizácii tak, aby jednoznačne pomohol celoštátnym televíziám. Prečo a za čo asi ? Pochybnosti o dobrých odborných úmysloch pri vypracovávaní návrhu zákona o digitalizácii sú pomerne veľké. Vrátane úmyslov zákonom obmedziť, alebo zamedziť vytváranie nových konkurenčných (aj regionálnych ) televízií, keď hraničný termín je až v roku 2012. Podľa mňa už iba tento samotný krok môže byť. Niektoré „veci“ treba iba pochopiť. Je to práve to, kvôli čomu bol Hreha „zvolený“ ??? - V súvislosti s odchodom zamestnancov nezmyselné vyjadrovanie Hrehu .- Odvádzanie od riešenie podstatných problémov. Najlepšie je zahmlievať vypúšťaním rôznych prázdnych mediálnych bublín napríklad o presťahovaní a výstavbe novej budovy pre oba mediálne „kolosy“, o vysielaní televízie vo vysokom rozlíšení už na jeseň, o realizácii tretieho programu a podobne. To všetku sú otázky, ktoré pre hodnotenie súčasných nedostatkov riaditeľa nie sú podstatné a patria do iného „hrnca “. To všetko a nielen to sú fakty aj podozrenia. A v slušnej verejnoprávnej televízii takmer všetko dôvod na vyjadrenie úplnej nespokojnosti. Všetko evidentný dôvod na radikálne riešenie. A Rada tým, že nie je schopná zaujať zásadné stanovisko iba potvrdzuje vlastnú (ne)zrelosť. Aj to je o prvotnej zodpovednosti (!) Rady, pretože v podstate súčasný generálny riaditeľ vlastne iba robí čo vie a možno trochu aj to, čo má robiť – a možno aj svojim protežantom. Pôvodne – práve v tom výbere na riaditeľa sa urobila podstatná chyba, keď Rada nebola schopná posúdiť kvalitatívne schopnosti manažéra. A celý štát mal a má aj o zábavu na účet STV postarané.