Mnohý mi položili otázku, prečo aj keď viem, že sa stane niečo zlé, dávam stále šancu ľuďom urobiť to. Odpoveď je jednoduchá : „ Lebo to ešte neurobili. „ Pamätáte Minority Riport?
Ako odpovedať, aby to bolo pochopiteľné. Skúsme to inak. Pre každého človeka, hľadajúceho vlastný bod pod slnkom, je dôležitá etika. Proste, blúdite životom a hľadáte dokonalosť, hľadáte lásku, hľadáte úprimnosť, hľadáte ..... Neviete čo vlastne, ale hľadáte. Hľadáte tak zaslepene, že ak aj niečo úžasné dokonalé a krásne nájdete, nevšimnete si to, lebo zmyslom Vášho života sa stalo hľadanie. Ak stretnete takého človeka, chcete mu v hľadaní pomôcť. A preto ho nesmiete vopred odsúdiť za niečo, čo ešte neurobil.
Prečo dovolím ľuďom, aby mi urobili zlú vec. Prečo nie som milionár, prečo žijem, ako žijem, prečo..... Všimli ste si to? Znova hľadanie. Aby som urobil jasno v niektorých veciach. Ja a Kačena. Oddnes odmietam na tieto otázky raz a navždy odpovedať. Že je koniec, som zistil omnoho skôr, ako odišla. Aj ona vie presne ktorí deň to bol, Ten deň. Keď sa raz vrátila z návštevy chorej babky v nemocnici. Ona vie presne o ktorí deň ide a ja tiež. Cítili sme to, / alebo vedeli? / obaja. To čo bolo potom bol už len bonus navyše, ktorí som si užíval. Robili sme to obaja. Obaja sme si to užívali. Viete, niekedy čítam jej príspevky. Ak zraňujete mňa otázkami na tému mojich vzťahov, porozmýšľajte ako asi zraňujete ju?
Niekedy sa začítam do blogov a čítam si tam opisy momentov šťastia. Opisy pochopenia, opisy momentov, opisy faktov. Katka Malíková ich má krásne. Preto ju mám v obľúbených. Ak jej môžem aspoň takto spraviť reklamu, tak nech, ale niektoré opisy sú úžasné. Pravdupovediac, som ich čítal skôr ako som ju spoznal, podľa tých opisov, to mal byť niekto v pohode skoro tak ako Dalajláma. No pohľad do tých očí, mi dal možnosť, pozrieť sa na jej poviedky inými očami. Bol to iný pohľad na krásu. Bol to pohľad, ktorí cítite, keď krasu vidíte, počujete či zažívate a nemáte o tom komu povedať. Proste pocit potreby podeliť sa o ten nádherný moment s hocikým.
Preto na ostatné otázky odpovedám : PRETO. Už netúžim po otázkach typu čo na to ty a prečo. Ak nemáte vlastný názor, môj Vám nepomôže. Z jedného prostého dôvodu. Už položením otázky, prezentujete vlastnú pochybnosť. Ak pochybujete o sebe, pochybujete o všetkom čo robíte. A odpoveď je len jedna. Hľadajte v sebe.
Pripomína mi to rozhovory s množstvom žien, ktoré mi poslali fotku seba a svojich partnerov, potenciálnych partnerov, alebo milencov a pýtali sa prečo? Prečo náš vzťah skončil? Má náš vzťah šancu? Budem s týmto mužom celý život? Podľa mňa to nemá logiku. Ale podľa mnohých zrejme áno. Možno je to fajn, ak nám niekto tretí a nezaujatý povie na čom sme. Ale na druhej strane to pripomína hľadanie odpovede od boha, len neviem či citát z Biblie : Blahoslavený duchom chudobný, lebo vkročia duchom už na zemi do kráľovstva nebeského ma napĺňa uspokojením. Ten duchom chudobný mi tam trocha vadí.
Sú ženy, ktoré netrápi svet. Oni sa trápia samy. Lebo to chcú. Inak by sa netrápili. Fakt. Trápenie je len vo vašej hlave. Ak sa rozhodnete inak, proste to inak bude. Samy sebe určujeme, či chceme tápať v temnotách, či kráčať slnečným dňom. Tý čo veria na osud by Vám o tom povedali svoje. Ak sa má niečo stať, tak sa to stane a to že o tom viete dopredu, Vám nijako nepomôže. Konfúcius povedal : Osud stretávaš práve na miestach, kde pred ním utekáš.. .
Ale vráťme sa k ľuďom, lebo tí nám neubližujú. Ja verím, že intuíciu má každý. Naozaj v to verím. Už len podľa toho, že ako osoba zanechávam len jednoznačný dojem. Ľudia ma buď majú radi, alebo ma nenávidia. A to je podľa mňa dokonali prejav intuície. Aj keď uznávam, že tá moja, je trošilinka silnejšia ako u väčšiny. Takže ak ľudia intuíciu majú, prečo sa ňou neriadia? Poznáte to, stretnete človeka, je úžasný a super, no intuícia vo Vás bije na poplach. Rozumom však jej hlas prehlušíte a aký je výsledok? Intuícia mala pravdu. Podľa mňa absolútne nelogické správanie. Poznáte tu moju obľúbenú vetu : Ľudia klamú. Ak sa aj po uvedomení tejto vety rozhodnete venovať radšej tomu čo o človeku viete, namiesto toho aby ste brali do úvahu to čo cítite, nedivte sa, že váš život vyzerá, ako vyzerá.
Ľudia proste klamú, a nemyslím tým všetkých ľudí okolo Vás. Myslím tým aj Nás samotných. V koľkých veciach klameme samy sebe? Zvláštne čo? To čo ste toľko krát počuli a mysleli ste, že tomu rozumiete, nadobudlo nový rozmer. Stretávam mnoho ľudí a tí čo ma poznajú, vedia, že si tváre nepamätám. Pamätám si energiu. Preto viem stretnúť človeka, lebo nájsť ho v priestore, je ako vyhľadať si jeho meno na google. Neviem to inak definovať. Ten kto ma pozná, vie, že rovnako hľadám aj veci, čo sa stratili. Pomenujem ich, predstavím si ich, duševne poodtúpim a pozriem sa kde sú. Nie vždy to pomôže. Keď som stratil kreditky, vedel som, že sú na tmavom mieste, ale našli ich až mechanici, ktorí rozoberali auto po nehode.
Pardon, mentálna odbočka. Ľudia ktorých stretávam, sa sami vždy vidia inak, ako ich vidia ostatný. Naozaj. Preto pri stretnutiach preferujem sústredenia sa na energiu človeka a jeho pocitové signáli ako na to, ako človek vyzerá. Už mnohým ľuďom som ukázal, že fyzický prejav je len to čo o sebe vieme, že fyzické schopnosti sú len to čomu veríme, ale hlavne, že choroby sú len tým komplexným prejavom duševného nesúladu. Vzhľad je možné meniť ľahko, ale energia, tá sa tak ľahko nemení. A ani to čo z človeka cítite. Preto sa mi možno ľahšie vedú obchodné rokovania. Ako vraví Jedna moja známa : Tebe je ľahko, ty vieš čo od teba čakajú. A ja vravím : Vie to každý, len nie každý radšej verí sebe a svojim pocitom, ako rozumu. Aj keď je práve rozum, tým najhorším nepriateľom pokoja a pohody. A uznávam, že život s pocitmi má ešte jednu krásnu výhodu. Milovanie. Milovanie, pri ktorom cítite energiu rozkoše, vidíte ako prúdi, ako sa zhromažďuje, ako v gejzíroch vybuchuje. Myslím, že práve takto Číňania vnímali ohňostroj. A hlavne ten, kto ho vymyslel. Pocity sú dar. Tak prečo nad nimi plačeme? Beethoven bol hluchý a aj tak napísal Ódu na radosť, hymnus ktorí spája všetkých Európanov. Váš svet, je vo Vašej hlave, tam vnímate a premýšľate nad tým kým ste... Ale ak smiem poradiť, radšej premýšľajte nad tým, kým budete. Verte mi. Má to väčší zmysel.
Podľa Alberta Veľkého / a pochybujem, že tým mysleli jeho prirodzenie / je logika veda myšlienkového hĺbania, ktorá učí, ako a akým spôsobom prostredníctvom toho, čo je známe, možno dosiahnuť poznanie toho, čo je neznáme. Logika sa však delí aj na logiku nezloženú, čiže vedu o pojmoch a definíciách, a zloženú, ktorá sa zaoberá súdmi a usudzovaním. Nezložená logika sa spája s metafyzikou, pretože sa týka predovšetkým bytia ako takého v súvislosti s jeho prvými a najdôležitejšími predikátmi: jednotou, pravdou a dobrom. Táto problematika súvisí s problémom prvej príčiny vesmíru a jeho prvým hýbateľom ktorého definuje Bohom. A práve z tohto pohľadu, je potreba intuície, viac ako dôležitá. Lebo my sme tí ktorí určujú čo je pravda, ale smime to robiť len ak poznáme všetky fakty. Čiste logicky, teda vieme, že pravdu nepoznáme, lebo nepoznáme všetky aspekty a fakty. Tak načo Vám je dokelu logika?
Logika podľa Aristotela je nástroj vedeckého poznania. Logika sama nie je veda, ale len nástroj rozvíjania ostatných vied. Vzhľadom na oblasť vedenia teda zaujíma osobitné postavenie. Logika je umenie a nástroj správneho pestovania filozofie. Logika sa zaoberá len formálnou stránkou pojmov, súdov, spôsobov usudzovania a druhov dokazovania. Logika je metodológia. Preto vždy bude platiť veta : Dajte mi argument a ja Vám ho vyvrátim, čím som len skrátene povedal, vy ste ten, kto argumentuje. Preto vždy ak niekto povie, toto je logický výsledok, robí tak len na základe jemu známych a dostupných informácií. A znova sme tam kde sme boli. Aristoteles chápal logiku ako nástroj každej vedy, logika bola pre neho vedou o „čistom rozume", ktorý "uchopí myslené a myslí" . Kľúčom k pochopeniu Aristotelovej logiky je jeho sústava kategórií. Najdôležitejšou úlohou v nej má kategória „podstaty" veci, kvality, možnosti a vzťahu. Je to šokujúce ale platí to aj v oblasti vzťahov. Vzťahy podobnosti, rozdielnosti či potreba každého z nás zakomponovaná do vety : Byť obsiahnutý v. Lebo asi to jediné, je príčinou všetkého. Ak niesme obsahom niečoho, niekoho, ak niesme v obsahu s niekým a niečím, vzniká naša sociálna, duševná či energetická nespokojnosť.
A čo na to naše duševno? Je z toho trocha mimo, hľadáme niekoho, aby sme boli súčasťou niečoho, no zabudli sme na jedinú osobu s ktorou musíme byť v súlade. A tou osobou, nie je nik iný, ako moje vnútorne JA. Teda u Vás, je to Vaše ja / to pre tých, čo to čítajú tieto slová ako návod a chápu všetko doslovne a potom mi kladú dosť nelogické otázky.
O 2 dni, skončí najhoršie obdobie môjho života a ja si veľmi prajem jedno, nie preto, že sa mi nechce Vám pomáhať, radiť, ale preto, že je podľa mňa lepšie pochopiť, prajem si, aby ste prišli na to, aké ČO vlastne hľadáte, a ešte takú maličkosť. KTO vlastne hľadá.
