Raz mi Saturnin položil zvláštnu otázku, ktorá vyzerala veľmi jednoducho no podľa môjho by odpoveď zabrala niekoľko hodín. A nenapadlo ma nič iné len sa ho opýtať na to isté : Saturnin, si šťastný?
A tu je Saturninova odpoveď bez príkras čí cenzúr, je zaznamenaná do posledného detailu....
Vieš, aby som pravdu povedal, je to relatívne, ak hodnotíme epikurejský spôsob života, sexuálne dobrodružstvá, úspech a pocit radosti, rozhodne áno... Aj keby som teraz ochrnul, zažil som viac ako mnohí za celý život, no ak to porovnám so životom Ježiša, Pytagora, Senecu, Einsteina, nemám pocit, že by ten môj bol život nenaplnený. Presne tak, lebo každý z týchto ľudí bol niečím výnimočný a ja som výnimočný vo vychutnávaní radosti a pôžitkov života. Vieš, môj život mi viac než občas pripomínal že pocit momentálneho a jedinečného šťastia, je vlastne ktorýkoľvek a aj tak môže byť krásny ako u gamblera v kasíne, keď vyhrá svoj prvý milión, alebo okamih prvej dávky u narkomana či moment vyvrcholenia pre erotomana... Ale všetci títo ľudia svoje pocity štiepia mimo seba, strácajú ho až vyprchá a oni stavajú závislými a nevedia prečo. Zabúdajú na okamihy, ktoré berú dych, namiesto toho aby si ich niesli ako pochodeň čo osvecuje tušenie krásneho pred nami . Veď čo jedine nám dá silu každé ráno vstať a bojovať znova? Tušenie krajšieho zajtrajška, ak by ste mali istotu, že bude len horšie, už tu nie sme... Teda ak nemáte občas sklony k radikálnym riešeniam. Ako epikurejec, som po každom prepade došiel k zásadnému riešeniu ale niečo ho vždy zmenilo, a ja som znova a znova vyrážal do tej piesočnej búrky zvanej ľúbostné hry. Lebo je to zmeť klamstva a pravdy v zvláštnej úprave. Čo je našou základnou biologickou potrebou, pokiaľ uznáme, že človek je cicavec, primát s 5000 ročnou fasádou morálky. Ako každý cicavec, potrebujeme pelech, niekoho v ňom a plne brucho. Keď sa pozriete na ktorýkoľvek ľudský život, zahŕňa všetky korene tej snahy okolo vás. A keď si toto v určitom momente uvedomíte, pochopíte, že život je v podstate veľmi jednoduchá stolná hra, ktorá ma síce svoje pravidlá, ale nie každý ich pozná. Lebo ten kto ich pozná, vie prečo sa v nej neoplatí podvádzať. Ak mi aj niekto, povedal že klamem a ja som vedel, že neklamem, už som mu pravdu nevravel, už raz mi predsa ukázal, že moja pravda sa mu nepáči.... vďaka tomuto pravidlu som mal krásny a bohatý život. Áno som šťastný lebo v tomto okamihu mám len sny a to je niečo, čo mi už nik nevezme.
A ja? Ticho som nenápadne závidel jeho krásnej jednoduchej logike. Ja som si proste len spomenul na všetko, kde moje zážitky predstihli aj dobu v ktorej žijeme a fantázie tejto doby snov. Uvedomil som si, že veta : Nič ľudské mi nie je cudzie, prináša radosť lebo to musí byť heslo filantropa, ktorí bude ľudí radšej milovať akoby sa zožieral nenávisťou a to mi je blízke. Komu z nás neublížili? A odpustili sme my samy? Alebo inak, koľký z tých ktorým sme ublížili nám už odpustili? Zastavil vás už niekto na ulici a povedal : ublížil si mi ale ja ti odpúšťam.... Hmm som rád, že sa to nedeje tak často lebo do mesta by som sa nedostal asi ani do obeda, cez davy objímajúcich sa ľudí. O čo jednoduchšie sa žije podľa hesla, vrátim čo sa dá.
