Nedeľa ráno, unavená, letargická, pod mrakom, nedeľa v akej ani optimisti nemajú dobrú náladu, ráno keď aj písanie je problém. Ráno v ktorom sa Vám totálne nič nechce... Hmm... Možno a čo ak nie? Pôvodne som mal tieto postrehy ako terapiu, niečo čo mi pomáhalo prežiť ďalší deň, niečo čo dávalo zmysel dňom, ktoré boli, dňom ktoré som prežil, po poslednom pocite, že ich viac nechcem... Naozaj, len to ... Nemať ho ako terapiu a nebyť grafomanom, tak asi ani nepíšem. Ako sa môže človek zmeniť... Ale som happy tak je to asi silnejšie ako ja. Viete, niekedy mám smutné dni, vtedy je písanie vykúpením, no odkedy som spoznal Anjela je to iné, písanie nie je vyjadrenie bolesti, ale obrovskej radosti a ja sa len snažím prísť na to, čo sa zmenilo... Všetko zrazu vychádza, projekty, život, všetko ma svoj význam a svoj čas, všetko smeruje k istému bodu po ktorom som tak veľmi túžil. A ja, s empirickým myslením, intuíciou ktorá predbieha aj moje myslenie, s vnímaním na hranici reality, chcem prísť na tu tajomnú súhru faktorov, ktoré ma dostali sem... Sem na toto miesto v tomto čase, v tomto priestore a na tomto mieste... Na mieste kde nemožné nie je, mieste, kde všetko speje presne k bodu o ktorom som sníval... Čo sa zmenilo od Vianoc? Veľa, prišiel som o všetko, myslel som si, že už nikdy nebude dobre, myslel som len na to ako nebyť, myslel som len na jedno - Ak ma všetko začiatok a koniec /my neovplyvňujeme zvyčajne ani jedno / je dobre mať v rukách aspoň jednu istotu... Myslel so len nato skončiť to... V jednom momente som si však povedal, že začnem písať... Najprv to bol trest za to, že som mal počas dňa smutne myšlienky... No postupom času sme sa cez opisy mojich zvláštnych zážitkov so ženami dostali až sem... Kto to číta častejšie vie, že sex bol o ničom, nepomáhala ani tráva, alkohol, meditácia, nepomáhalo nič. Preto by som rád prišiel na to čo sa zmenilo... Prečo teraz po dlhom čase mám radosť, prečo mi všetko vychádza, prečo sa mi darí... Nebude to láskou? Úprimne som ponúkol časť seba za maličkosť, že viac už nebudem musieť klamať... Neskutočné... Všetko je neskutočné, všetko je rozprávkové, všetko je nádherné, všetko je úžasné... Vášeň ma spaľuje, ako oheň pampu, sexualita mnou vibruje ako elektrina v rozvodnej sieti / s rovnakou intenzitou a silou /, nápady sa znova hrnú, či je to vyriešenie technického detailu, alebo pochopenie myšlienky, doslova letím na vlne pozitívnej reality ... Keby som ešte tak presne definoval čo je potrebné zmeniť v myslení ľudí aby boli šťastný . Hľadal som univerzálnu odpoveď no nenašiel som ju. Je to síce smutné, ale sú ľudia čo radšej prímu v živote úlohu šľapky a nemajú žiadne ambície ako by mali bojovať z ich pohľadu neistý boj... Preto svet potrebuje svojich geniálnych bláznov, aby nastavovali zrkadlo, úprimné a nepokrivené zrkadlo, toho kým sme... Vravieť pravdu je oslobodzujúce... Nemusím sa schovávať za morálku a etiku, smiem ľuďom odpovedať na otázky, no ak ste ako ja, pamätajte, povedzte čo cítite, no neanalyzujte vyjadrenia a názory.... NIE SU VAŠE.... Práve toto poznanie ma zachránilo od smutného konca... Good luck A dobrú chuť (((-:
PS. Pýtali ste sa predtým na obdobie od 24.12 do 03.01 Tu je v skrátenej úprave
Zhrňme si to - Vianoce som stravil sám, v totalnej depresii, smutny zlomeny na chate, kecal som s kýmkoľvek, kto stál o pokec... Bol som ako blcha vďačný za štipku záujmu... Tvrdej hlave som sa nemohol ozvať... Prišla na to, že som spal s jej dcérou... / najhorší sex v živote s najhoršími následkami /. Moja ex, tej zas nie, preto lebo nestojím o komunikáciu s niekým, kto využíva deti ako formu manipulácie... Potvora aj napriek tomu ako som o to stál, neposlala ani SMS... Zneužil som mágiu, následok uspokojivý... Smutná ma pozvala na obed a večeru... Bol to príjemný večer hrozný len pre moje telo, ktoré odmietlo mat sex... Potom Vzorná matka snažila sa, naozaj sa snažila... Ale aspoň si to užila sama / vedela čo chce / ... Potom Smutné srdiečko...
Do kelu... Zas..... a ja som vraj bez sexu...
