Práve som sa rozhodol sám napísať pár riadkov o tom kto sme, kto sú vlastne muži a ženy, proste ľudia ktorých poznám......
Ako ľudstvo / paradoxne pri tomto oslovení si väčšina predstavila seba , ale my našťastie nie sme celé ľudstvo / sme v podstate dobrý... Aspoň si to myslíme... Dobrý sme čím viac máme... A v tom je problém. Pred nedávnom som čítal zaujímavú vetu : Inteligencia a múdrosť nemusia znamenať peniaze, inak by si veľa ľudí muselo vziať úver, aby si kúpili kávu...
Sme tam aj my? Tí čo potrebujú požičať???
Dúfam, že nie... Nie, verím, že ja by som si kávu dať mohol... Naozaj verím... Prečo? Podarilo sa mi zmeniť svoj život, len tak... V jednu chvíľu som bol chlap ktorý sa trápil a o pár minút som bol v pohode...
Myslím, že je čas na malý príbeh :
Kde bolo tam bolo, v rodine jednej dobrej bosorky sa narodil syn... Chlapčiatko ver pekné, milé, bolo predurčené na to aby malo proste šťastie... Narodené v nedeľu, s čepčekom a ak viete ešte o nejakej inej šťastnej náhode, tak určite sa mu podarilo aj to, no keďže jeho mama bola dobrá bosorka, nesmel mať nárok na niektoré sily a schopnosti... No jedného dňa / práve keď jeho mamička išla do pôrodnice pre malú sestričku / sa naše chlapčiatko hralo doma s elektrickou zásuvkou..../. A stalo sa to čo sa nemalo alebo možno malo... Chlapčiatko nám dostalo štedrú dávku elektrického prúdu... skoro na sekundu presne ako jeho malá sestrička, začala prichádzať na svet... A chlapčiatko na chvíľku prešlo na „ iný „ svet, svet v ktorom prirodzene putuje energia, má zmysel a má cieľ a ako taká sa riadi zákonmi ľudského mozgu, toho tajomného prístroja, ktorý ako kat usekáva čas, ktorý ako mentor radí, naslúcha ako spovedník a hlavne vyjadruje túžby a sny v univerzálnom jazyku vesmíru... Chlapčiatko v tom svete pobudlo niekoľko storočí, ale ten svet aj keď bol dokonalý spel ku skaze... A chlapčiatko ktoré dovtedy len sedelo a dívalo sa na krásu dokonalého stroja zrazu povedalo, nie ja nechcem aby to takto skončilo, CHCEM aby to pokračovalo... A Ctihodný hlas v jeho vnútri mu povedal - Stane sa... Buď to chlapčiatko v tom momente pochopilo o čo ide, alebo to vytušilo, ale nech to už bolo akokoľvek chlapček sa prebral k životu tesne po narodení jeho sestry... Síce jej niečo vzal, ale vedel, že jej to vráti až príde čas.... A ten čas prišiel....
Rád by som prišiel na to kto som...
Som človek... Ako hrdo znie toto oslovenie, avšak v momente keď si to uvedomím, príde iná myšlienka... Som človek, tak ako mnoho ľudí predo mnou a mnoho ľudí po mne. Hrdo sa k tomu hlásim ... Ale byť človekom znamená byť Judášom, Pinochetom, Hitlerom, Stalinom, Lukašenkom... Aj to sú ľudia... Byť zároveň vrahom v gete v Mechiko City , úplne rovnako ako právnikom Jakuzi, človekom ktorý pohľadom prejde žobráka, ale aj človeka ktorý sa mu radšej vyhne.. ... Človek - to znie hrdo hlavne ak je to aj Dalajláma, Matka Tereza, Sting alebo Madona, Vivaldi, Da Vinci, alebo môj obľúbený Nikola Tesla ... A ešte jeden význam má označenie človek... JA.. Ja vo všetkých podobách a tvaroch, ja a moja ješitnosť, Ja a moja pažravosť, lenivosť, ale aj skromnosť, schopnosti....
Ahoj, vitaj v mojom súkromnom živote....
Práve som sa rozhodol sám pre seba, ale aj pre iných ak ich to bude zaujímať napísať pár riadkov o tom kto sú ženy ktoré poznám o tom kto som sám sebe a o tom kým som sám pre iných......
V čom to vlastne spočíva sila ženy? Ony sú nežné stvorenia a ja som „len" chlap. Budem sa snažiť otvorene písať o všetkom čo budem považovať za dôležité, aby ten kto toto číta, spoznal mňa, moje masky, moje radosti ale aj smútok čo najlepšie. Píšem vlastne len to čo som o ženách zistil sám, bez pomoci iných, na vlastných chybách.
Sú Ženy a ženy. Ženy s veľkým Ž , ženy ktoré sú dobré kamarátky, priateľky, ale my ich k sebe nepúšťame zvyčajne sa s nimi raz za čas stretneme prípadne nimi vypĺňame prázdne miesto a vzájomne sa použijeme na sex. Tieto ženy to vedia, ale aj tak ostávajú priateľkami a kamarátkami. Prečo to robia? Lebo nás úprimne ľúbia... Naozaj, úprimne, inak by to nešlo.... Poznám 62 žien, ktoré sú už roky do mňa zaľúbene, sex som mal len s niektorými /našťastie / lebo to bolo len vyplnenie prázdneho miesta. Paradoxne mám aj priateľku ktorú poznám roky, je spovedníkom aj priateľom, nezávislá ako ja, som to vlastne ja v sukni... Žiadna nie je v posteli ako ona, a ona aj keď o tom ani nevie, je pre mňa kritériom, pre výber „ ďalšej správnej ženy" . Prečo ďalšej? Neviem, s mužom ako ja, ktorý zvyčajne vie na čo myslíte, pozná vaše skryté priania a želania, vie kedy ste len tak flirtovali, kedy sa z niekým bozkali alebo či ste niekoho oklamali, či podviedli... S takým to mužom by asi nežila žiadna žena... Blbé...
Mnoho z nás si hľadá partnerky podľa toho aké sú.... Vzhľadovo... A hráme hru atraktívnych žien, ktoré sú vlastne veľmi nešťastné.... Lebo okrem atraktívnosti nemajú nič...
Práve som vedome skončil vzťah s niekým, kto ma síce napĺňal pocitom.... Akým??? Sám neviem, ale pre ňu som sa zmenil, sám seba vo viere, že je to správne.... Zmenil som sa natoľko, že som nedokázal liečiť ľudí.... V momente keď táto DOLEŽITÁ osoba odišla, vyliečil som pri 2 stretnutiach celiakiu malého dievčatka, vyliečil som ženu so svalovou dystrofiou / pre laikov čosi ako Skleróza multiplex / .... Zažil som dni aké som nezažíval veľmi dlho... počúvam hudbu ktorú milujem / prečo som to predtým nerobil ??? Aby nemala pocit že je tupá, nie každý chápe, že hudba sú pocity / Už tretí krát si idem pustiť Jesus Christ Superstar... Nádherná hudba, ako som bez nej vydržal? Vďaka Bohu za A.L. Webbera ... Neviem, vonku svieti už druhý deň slnko... Je babie leto a ja si užívam tvorbu klasikov... Svet je nádherné miesto a ja som človek ktorý v tom to svete žije...
A čo tak inak : ...
Človek to znie hrdo napísal klasik, ale čo je viac? Byť človek etický? Sami seba nazývame druh Homo sapiens sapiens... / pre laikov - človek rozumný, rozumný / čím dávame na javo že sme dosť múdri na to aby sme sami sebe ubližovali... Označenie druh Homo sapiens sapiens vymyslel Darwin... Mal pocit, že Európa je ako by sme to teraz nazvali Technologická špička sveta, veď sme mali kultúru / s posmeškami sme si ukazovali kto je aký / politiku / časy Madam Popadour nám nestačili / vedu / Watt mal parný stroj / chápali sme ako funguje ľudské telo / sranda, prišli sme na to že Pasteur mal pravdu v tom, aby sme si umývali ruky/ a začínali chápať ako funguje ľudská myseľ / Froyd nám povedal, prečo myslíme na sex / . Proste sme boli rozumný... Len od tých čias keď to Darwin napísal sme prišli na to, že kultúry ktoré neboli podľa nášho vtedajšieho názoru múdrejšie ako my / čo dnes Čína nemá najlepšie?, japonské ovládanie dokonalosti a indická vytrvalosť / nás akosi pozvoľna jednoducho bez nátlaku pomaličky asimilovali do svojho sveta. Naozaj... A naozaj oni nás, lebo nebiť ich „ primitívnych techník „ vďaka ktorým nás učia ako zvládať stres / NAŠE hodiny jogy, NAŠE masáže akupresúrnych bodov atď./ by sme asi neprežili....
Takže ako by som rád sám seba oslovil? Asi takto : Taký ľudský tvor, skoro ako človek....
Som muž, stredných rokov, a v tomto svete posadnutom fetišom dokonalej krásy mám troška výhodu... Meriam skoro 2 metre... Som inteligentný / aj keď som mal problém vybaviť si zbrojný pas, keďže psychologička bola zástancom moderných metód a tie vraveli že ľudia do 75 bodov a ľudia s takou výškou IQ, ktorá presahuje „priemernú" hodnotu by zbrojný pas mať nemali.../ Ale mám ho, ako aj vodičák a aj cestovný pas. Vlastním fantáziu, som Tvrdý romantik, a sám s dušou Cyrana de Bergerak blúdim svetom... Dosť dlho, aspoň čo si pamätám... A mám jednu zlu vlastnosť, upozorňujem ľudí ktorí sa chcú zlepšiť na chyby ktoré robia... Ale o tom snáď inokedy...
Ale zas som odbehol od témy ktorou sú momentálne ženy...
Prvá spomienka na sex paradoxne netýka nikoho z rodiny... Buďme k sebe úprimný, práve tam väčšina z nás získava svoje prvé vedomosti... Týka sa veľmi zvláštnej okolnosti v mojom živote... Vzniklo tajomstvo spojené s príjemným pocitom... Voľakedy dávno, dávno za čias hlbokého socializmu, Vám mohli, ak ste mali podnikový byt, nasťahovať domov kohokoľvek ak počet osôb v domácnosti bol nižší ako priemer / nenápadne upozorňujem na slovo priemer, toto slovo v mojom živote zohralo veľmi vážnu úlohu /. Nám sa doma stalo, že u nás ubytovali 3 tety... Vek cca 18 - 20... Jedna však bola iná... nechodievala von, mal som ju rád, hrávala sa so mnou, učila... A rada ostávala sama doma... Ja som bol vždy zvedavé dieťa... Stalo sa to čo sa nemalo... alebo možno malo... Videl som svoju obľúbenú tetu ako masturbuje ... Nebojte sa, vtedy som nevedel čo to je... Masturbovala, teraz to znie ľahko, len mi bolo divné prečo to robí pri mojej sestričke, keď som to chcel skúsiť ja tak to všetkých strašne naštvalo... A tak vzniklo prvé tajomstvo... Neobhajujem sa, proste sa my páčilo, keď k tej hre vzala aj mňa... A teta odišla... Keď som sa snažil svojim detským jazykom zistiť prečo, proste mi vysvetlili, že odišla inak ako babka / to mi babka tiež vravela / lebo ona nie je v nebíčku, ona len proste od nás CHCELA odísť... a ja som pochopil, že ľudia odchádzajú... Ako môj otec, ktorí pred odchodom rozbil jedinú platňu ktorú som mal / Janko Hraško.. Inak odkedy som mu to povedal, chápem toho muža lepšie /. A keďže táto hra bola príjemná, a mal som rodinného príslušníka, ktorý sa tiež chcel hrať, pokračovali sme v tej hre / bolo mi len divné, že ja nedokážem mať ten zvláštny pocit o ktorom rozprávala teta Marcela, a ani muž ktorý sa so mnou začal hrávať potom, on mi to aj ukázal, ale ja som okrem moču so seba nič nedostal, ale ten mu asi až tak nechutil.../ Ako som vravel, pri vzniku prvého tajomstva som mal 5 rokov, ti ďalšie šli s vekom... Keď som mal 10, prvý krát som ejakuloval... Bolo to nádherné... Skoro také ako vraveli... Ale iné...
Ak Vás od malička opúšťajú ľudia, zvyknete si na to... A niekedy Vám to aj vyhovuje... Niektorí ľudia sú dobrí a niektorí zas nie... Ale ľudia vždy odchádzali dvoma spôsobmi, Zomreli, ale potom ostali niekde, odkiaľ ich bolo počuť alebo sa s nimi dalo stretnúť, a potom tým zvláštnym spôsobom, keď mi mama povedala že jej kamarát, s ktorým bola sranda už nepríde, lebo zomrel... Ale nebola o tom nikde zmienka... A tak vzniklo ďalšie tajomstvo... Niektorí ľudia pre nás umierajú v momente keď už nechcú byť s nami...
Zas som niekde inde... Ženy ... vráťme sa k téme : ženy
Ženy - Xeny, to je zvláštna kapitola môjho života... Ženy bojovnice... tento druh žien je pre muža snáď to najhoršie čo existuje...Prvá Xena Bojovníčka ktorú som spoznal, bola Monika... Neviem, kam ju osud zavial, ale verím že je tým čo som z nej cítil ešte na základnej škole, Právničkou... Je to žena ktorá aj napriek tomu, že je úplne priemerná, upúta pozornosť v momente keď vojde do miestnosti... Ona zabila Cyrana... Barda ktorý kvôli nej začal hrať na gitaru / ale večer mi ju nedovolili vynášať z domu, koľká nespravodlivosť / . Ale vynahradzovali nám to rozhovory, keď som stával pod jej oknom, len aby som ju pred spánkom počul.... Xeny, toto meno ich vystihuje... Sú to bojovníčky... Milujte ich alebo nenávidíte ale nikdy ich nemôžete ignorovať... Hľadajú submisívnych jedincov, ktorými manipulujú a aj keď sú potom nešťastné a osud vám ich priveje do života, hľadajú paradoxne to, čo im už nik nedá... Im, ženám v postavení, ktoré stále rozhodovali, chýba človek ktorý sa ich nezľakne... Ale kto by si čo dovoľoval k pani riaditeľke, sudkyni či pani primárke... Ale aj tak, vzdávam hold Xenám , ženám bojovníčkam, ktoré hrdo vedú svoje boje aj keď je to niekedy len boj s veternými mlynmi. Asi som teraz niektorú naštval, ale to mi asi až tak nevadí.... Veď sa stretneme na bojovom poli....
