Pozri sa na mňa a hádaj, čo si myslím

Minule som sa v posilňovni trápila na stepperi a vedľa mňa si rytmicky prešľapovali dve čajočky. Najprv som si vypla zvuk, nech mi zbytočne neklesá IQ v snahe prispôsobiť sa okolitému prostrediu, ale po nejakej štvrťhodinke mi udrela do uší vetička, ktorá ma vytrhla naspať do reality. Jedna druhej povedala: "No a dosť jasne som mu naznačila, že ho nechcem, nie?" Pokračovalo aj vysvetlenie. Cicuška mu síce dvíha telefón, ale stále mu vraví, že nemá čas sa s ním stretnúť, pretože proste to a proste tamto a "toto hento" (jej vlastný výraz, dúfam, že som mohla zacitovať), ale že sa s ním určite dohodne inokedy. A teda je už predsa jasné, že ho nechce, tak načo sa strápňuje a ďalej jej volá.

Mám známu, ktorá, ak sa jej niečo nepáči, mlčí. Čierna diera. Slová, ktoré narážajú na povrch, akoby sa zmenili na tekutinu a nežne stekajú niekam do stratena, bez toho, aby zanechali viditeľnú stopu. Druhá strana vidí no reaction a v snahe vyvolať akúkoľvek odozvu, ešte pritvrdí. A takto čím je ona dlhšie ticho, tým viac do nej druhá strana rýpe. Ona počká, vydrží, potom odíde a dodatočne jej začne dochádzať hnev. Najprv si pozvoľna, potom stále rýchlejšie routuje cestu jej synapsami, až zapáli mozog a ona sa cíti ako totálna UDP*, pretože si na ňu kde kto dovolí. Problém je v tom, že ona ľudí proste nechá, aby jej robili zle. Nijako sa nebráni, nijako ich nezastaví. Bolo by to v poriadku, ak by jej to bolo aj naozaj jedno. Proste mlčím, dívam sa, počkám a potom plynule pokračujem ďalej a problémy cudzej hormonálnej nerovnováhy neriešim, mám dosť vlastných. Bohužiaľ u nej sa tak hnev, ako aj následný pocit UDP, dostavia a nevie a im vyhnúť. A ona aj tak mlčí, pretože považuje svoje mlčanie v danom momente za maximálne možné prípustné naznačenie (páni, na toto slovo začínam byť vážne alergická), že sa jej to, čo vraví druhá strana, nepáči.

Mám aj známu, ktorá má milenca, alebo nech sa konkrétne osôbky (ahoj helenka) neurazia, PRIATEĽA, s ktorým má vcelku dobrý sex, ale ... no viete .... dalo by sa aj lepší. Brum-brum sa dá, ale také bum-bum tiež nie je na zahodenie :). Lenže akosi, bolo by načim povedať a prípadne aj ukázať, aké ešte má drahý priateľ rezervy. Ona ale v snahe motivovať ho a uspokojiť, už pár mesiacov odhodlane vzdychá a teraz jej nepríde vhodné oznamovať mu, že síce fajn, ale inak. Mohol by sa uraziť. Alebo by sa mohol zamyslieť, odkiaľ to je, že po niekoľkých mesiacoch sexu, keď vraví, že je spokojná, jej zrazu chodia po rozume panské huncútstva? Vyskúšala v novej reštaurácii iné menu?

Tak vám poviem, radšej byť spokojná, než pionierka roka a radšej oprsklá, ako vzdychať podľa scenára. Radšej mu dám adresu zlatníctva a presný popis šperku, ktorý chcem, s upozornením, že výročie sa blíži. A ak niekoho nechcem, poviem mu to, nech nemíňa peniaze na telefón. Nie div, že žijem tak spokojne. It's good to be me :).

------------------------------
* Túto skratku nebudem vysvetľovať, ale preložte si to približne ako „absolútna krava“.