Rytieri vrhnite sa do boja, praví chlapi sa prehry neboja

Pri čítaní niektorých vlastných aj cudzích SMS som si uvedomila, že ľudia nevedia (alebo nechcú) klásť správne otázky. Niekto vám napríklad chýba a veľmi, veľmi ho chcete vidieť. Pošlete mu teda SMS, alebo e-mail. Bohužiaľ, keďže väčšina z nás sa tak veľmi bojí neúspechu a odmietnutia, nespýtate sa rovno: "Chcem byť s tebou, môžem prísť?" Nie, načo :). Lavírujeme niekde na hrane spoločenskej korektnosti, ktorá je bezpečnou hranicou, v ktorej odmietnutie tak nebolí. Spýtame sa: "Čo robíš?", alebo "Nenudíš sa?", alebo "Spíš už?". No proste: "Tak se mi najednou udělalo smutno a hádej na koho jsem si vzpomněl." Pri nie úplne pozitívnej odpovedi sa tak môžme stiahnuť a zatváriť sa, že sme vlastne ani nič nechceli a že nám na tom vlastne ani tak veľmi nezáleží.

Sama som prednedávnom dostala riadne ponaučenie. Už dva roky komunikujem so známym, ktorý žije dosť ďaleko odtiaľto. Pravidelne mi volá a pravidelne ma pozýva za ním na sever. Máme sa radi a sme si blízki, ako si môžu byť blízki ľudia, ktorí sa nevídajú, ale trávia hodiny rozhovormi. Je to Býk a je proste ... no čo vám budem hovoriť, úžasná zmes živočíšnosti a citlivosti. A teraz po dvoch rokoch som mu konečne, na jeho zvyšujúce sa naliehanie, vysvetlila, že nezávisle na tom, ako často ma niekam volá, mám jednu zásadu, NIKDY sa netrieskam za žiadnym mužom. Nie som to ja, kto má dokazovať, že o neho stojím dosť na to, aby som pohla zadkom a precestovala pol Európy. Naopak, nech presvedčí on mňa. Ak ma muž naozaj chce, príde sám a nebude mi hovoriť, dôjdi za mnou. A on mi na to povedal: "Honey, už dávno chcem za tebou prísť, ale ty si ma nikdy nepozvala."

A má pravdu. On sa síce nespýtal, či môže prísť, ale ja som na jeho pozvanie nikdy neodpovedala: "Ja nejdem, no ak chceš, príď ty sem". V tomto prípade našťastie o nič vážne nešlo. Ale hoci všetkým opakujem, že ak niečo chceme, prvým krokom je, že musíme vedieť, čo chceme a druhým, že si o to požiadame, sama na to občas pozabudnem. Poviem vám, Škorpióni dobre vedia, prečo sú spokojní :).

Niekedy v živote túžime po veciach, situáciách, ľuďoch, po naplnení. Chceme ľúbiť, lietať, cestovať, spievať, lyžovať, dýchať riedky vzduch na vrcholoch hôr. Obávame sa ale riskovať. Opustiť bezpečné územie, cestovať za Svätým Grálom, stratiť všetko, aby sme získali viac. Túžime po človeku a nechceme stratiť vlastné bezpečie vytvorené hranicou hrdosti a rezervovanosti, spoločenskej nezáväznosti. Túžime spoznávať krajiny, ale stále si vravíme, že pocestujeme, až skončíme projekt, splatíme auto, odrastú deti.

Viem, že túto vetu často opakujem, ale ODMIETAM PREHRAŤ KONTUMAČNE. Veci, ktoré v našom živote stoja ZA TO, stoja aj za to, aby sme o ne bojovali. Ak nebojujeme za ne, bojujeme proti sebe. A považujem za zbytočné a smutné, ak jediný boj, ktorý musíme vybojovať, je položiť jednoduchú otázku a my prehráme sami so sebou. Ak sa spýtate, môžete a nemusíte dostať odpoveď, ak sa ale nespýtate, nedostanete ju určite. Ak to skúsite, môžete a nemusíte vyhrať. Ak to neskúsite, MOŽNO nestratíte, ale URČTE nezískate nič. Treba si len uvedomiť, že ak sa pokúsim, nebudem na tom horšie.

Týmto teda prosím všetkých mužov, nečakajte na isté šance. Ženy chcú byť zvádzané a dobývané. Samé často nevedia, čo chcú a preto im to musíte ukázať. Nečakajte na to, až dostanete 30 vyzývavých pohľadov a ďalších 30 súhlasných odpovedí na svoje nemastné neslané e-maily a SMS. Ak sa spýtate, môžete dostať negatívnu odpoveď, ale je to lepšie, než prežívanie v neistote, ktoré znižuje vaše sebavedomie. Čím viac bojov prehráte na ceste k svojmu skutočnému Svätému Grálu, tým sladšia a skutočnejšia bude vaša odmena.

A slovíčko dámam ... Ak ste nespokojné, skúste si uvedomiť, čo vlastne chcete a potom si o to požiadať. Horšie na tom nebudete, pretože nemáte čo stratiť. Čo je naozaj vaše, sa stratiť nedá a čo vaše nie je, o to predsa nemôžete prísť. K čomuže dovetok.

Tak dvíham čašu za všetkých Artušov a Lancelotov.