Běž domů, Ivane

Mám známeho, je to Američan žijúci na Slovensku a volá sa Michael. Už takmer rok a pol sme v telefonickom kontakte, moje číslo pre neho bolo ako linka záchrany. Volal mi, keď mu bolo smutno, volal mi, keď bol neistý, volal mi, keď bol opitý. Volal mi, aby sa mi posťažoval, ak sa mu nedarilo, aj aby sa mi pochválil, ak mu vyšlo niečo, na čo bol hrdý. Volal mi zo Slovenska, aj zo zahraničia. Prešli sme spolu jeho problémy s bývalou priateľkou, problémy so zamestnancami, problémy s rekonštrukciou bytu, problémy s novou priateľkou, niekoľko falošných tehotenstiev. Dokonca mi jedna jeho zúfalkyňa nejakú dobu vyzváňala na mobil a posielala SMS-ky, pretože mylne usúdila, že som pre ňu konkurenciou a dôvodom, prečo s ňou už Michael nechce spávať.

Po celý ten čas som sa mu snažila byť oporou, pretože som mala pocit, že to potrebuje, ale niekedy som mala vážne na krajíčku, aby som mu nevynadala. Michael je totiž kvalitne americky ignorantsky netaktný. Pri každom telefonáte skritizoval niečo na Slovensku. Ľuďom sa tu nedá veriť, dievčatá sú hlúpe, každá ho chce dostať do postele a potom predstierať tehotenstvo. Obsluha v reštauráciách je hrozná a jedlo nestráviteľné. On sem prišiel robiť "biznys", on platí, on je pán a všetci by to mali akceptovať.

Niekoľkokrát som mu povedala, ako nerada to od neho počujem. Nikto ho nenúti ostávať na Slovensku a ak sa tu rozhodol žiť, nemal by všetko kritizovať. Nevravím, že je to tu dokonalé, ale uráža ma, ak sem príde nejaký cudzinec a hrá sa tu na "capo di tutti capi". Mnohí z nich by vo svojich krajinách boli obyčajní, priemerní, alebo podpriemerní podvraťáci. Tu sú v kurze, pretože niekde v hlavičkách slovenských diev je ešte stále ukrytý podprogram "vydaj sa do zahraničia", takže sú mnohokrát schopné ísť doslova "za pizzu", len aby si klofli "koreňa".

Nie som preto na Slovenky hrdá, ale nemienim generalizovať. Kvôli niekoľkým hlúpučkým pipenám predsa nebudem hádzať do jedného koša všetky ženy na Slovensku. A kvôli niekoľkým "hurá-Slovákom" nebudem tvrdiť, že sme zadubený národ. Aj mne samej tu mnoho vecí nevyhovuje, ale hoci kritizujm, robím to s láskou a smútkom, pretože Slovensko milujem. A uvedomujem si, že ak mi to tu príliš polezie na nervy, môžem sa presťahovať inam.

Zdá sa, že Michael konečne znova stretol ženu svojich snov a tento rok v lete sa ožení. Držím mu palce. Stále som sa za neho cítila zodpovedná a ak túto zodpovednosť prevezme manželka, s radosťou vymažem jeho číslo z telefónu. Ktovie, keď sa tu narodia jeho deti, možno pre neho postupne prestane byť Slovensko trápnou krajinou trápnych ľudí. Možno sa dokonca zaradí do skupiny cudzincov, ktorí sa tu rozhodli pracovať a žiť a nevnímajú ľudí okolo seba ako "druhotriedny tovar".