Víkendová oddychovka na tému "I like you just the way you are"

Aj napriek tomu sme natoľko presvedčení o svojej nedokonalosti, že neustále pociťujeme potrebu sa pred inými vylepšovať, byť úžasnejší, krajší, voňavejší a chrumkavejší. Solídnejší, zmysluplnejší, zodpovednejší, bohatší, zrelší, nad vecou. A tak veľmi sa snažíme byť takými, akými si myslíme, že nás chcú mať, až sa sami odsúdime na večnú nespokojnosť.

Ak sa snažíme byť "lepší" a naozaj si tak získame ľudí, na ktorých nám záleží, niečo v nás stále túži, aby mali radi nie len našu masku, ale aj nás samotných. Stále v nás hlodá malý chrústik, ktorý vraví: "Nič si nenahováraj, ak by si ukázal, aký naozaj si, opustí ťa, než povieš blúberypáj." Snažíme sa teda naplniť vypovedané (a v mnohých prípadoch aj nevypovedané) predstavy našich blízkych, pričom ani nie je nikde napísané, že s tým budú naozaj spokojní. Expertami v tomto smere sú podľa mňa Kozorožci (nie zvieratá, znamenie). To, akí sú, je schované tak hlboko pod tým, akými by sa chceli zdať, až po rokoch už ani sami nevedia, čo je maska a čo je naozaj. Nevedia sa ostatným otvoriť a nevedia im odpustiť, že ich nepoznajú. Schýza absolut. Poviem vám, majú to ťažké.

Tým, že potláčame svoje skutočné ja, nedávame našim blízkym najavo, čo naozaj chceme a nedávame im ani šancu, aby nás akceptovali takých, akí sme. A keďže nemému decku ani vlastná mater nerozumie, ak si nepožiadame jasne o to, čo chceme, nemôžeme to ani dostať. A to aj napriek tomu, že je to mnohokrát na dosah ruky.

Myslím, že po bezpodmienečnej akctepácii našich JA túžime úplne všetci. Ak stretneme niekoho, komu uveríme, že nás naozaj pozná a má rád aj to, čo my sami nie, dáme mu celé svoje srdce. Aj keby sme ho potom za to museli zabiť :).