- No ale prečo to rozdávaš?
- Lebo chcem ... a môžem.
- Ale prečo???
Povzdychla som si už po milióntykrát. Znovu ten istý rozhovor a tie isté otázky.
- Vieš, lebo by si to mohla speňažiť. A kúpiť si niečo pekné pre seba. Alebo do domácnosti.
- Hmmm.
- A keby si si to odkladala, tak časom budeš mať celkom peknú sumičku. To už môžeš ísť na dovolenku. Prípadne si poplatiť účty vopred.
- Hmmm.
- No a keby si si to vkladala na sporiaci účet, tak ti rastú aj úroky a po pár rokoch...
- Čo? Kúpim si celú galaxiu? Alebo 100 rokov života navyše? To je tak strašne dospelácke premýšľanie.
Vtedy väčšina urazene zmĺkne. Odsrkne si z nápoja. Preloží nohy, či sa nespokojne zahniezdi. Vzdych. Ááááno, blíži sa záverečné skonštatovanie....
- Ty si úplne praštená ... šibnutá .... xxxxx
Blízki priatelia, hubaté osoby a blbci použijú aj hrubšie výrazy. Ďalej nasleduje podľa povahy, nálady a počasia:
a) mávnutie rukou
b) naštvaná gestikulácia
c) facepalm
d) buchnutie po stole
e) znechutené kývanie hlavou
Vyberte si, panstvo! A ja už sa smejem.
- Veď sa upokoj. Sú to moje veci. A navyše staré či staršie. Je predsa moja vec, čo s nimi urobím.
Mrmlanie alebo ticho.
- A prečo by na ne mal sadať prach niekde v skrini, keď miesto toho môže poslúžiť niekomu inému? Ja tie veci už nepotrebujem.
- Tak prečo si si ich kupovala?
- Čo ja viem. Vtedy mi to asi prišlo pekné.... No ale k veci. Vieš, mám pocit, že ak chcem v inzeráte za veci peniaze, tak ľudia sa snažia zjednávať. Znížiť cenu. Manipulovať. A tak... Ale ak navrhnem výmenu, je to iné.
- Ako iné?
- Nooo, prídu mi ľudskejší. Zvyknú ponúknuť niečo zaujímavé, aby zaujali. Alebo dokonca dajú veci vo väčšej peňažnej hodnote. Chápeš? Proste mi dajú na výmenu niečo, čo reálne stojí viacej peňazí ako by mi boli ochotní zaplatiť keš. A to je veľmi zaujímavé.
- To je skôr zvláštne.
- Presne! Premýšľala som, čím to je.
- A k čomu si prišla?
- Hm. Sme vychovaní v konzumnej spoločnosti. Peniaze sú top. Zarábame ich. Míňame ich. Sme na nich závislí. Účty sa platia peniazmi.A tak ďalej ... Takže ... Sú ľudia radi, ak si môžu od peňazí oddýchnuť. Hlavne, ak si za ne nedokážu kúpiť nič naozaj dôležité.
- No jasné. Bývanie, jedlo, vodu, auto, ...
- Lásku, objatie, úsmev, pohladenie, naplnenie duše, ... čas ... život ... dážď v období sucha ... pekné počasie na deň svadby ... sebavedomie ... úctu ... múdrosť ... pochopenie ...
- V tomto máš pravdu. Ale kto by nechcel radšej peniaze?
- Dobre. Tak navrhujem, že odteraz ma nebudeš pozývať na kávičku, koláčik, zmrzlinku, ale budeme sedieť a hovoriť len tak, a ty mi dáš do ruky keš tie peniaze, čo by si zaplatila. A ja si ich budem odkladať.
- Čo?
- No. Vieš, takto vymieňam svoj čas, a teda svoj drahocenný život za veci, ale teda ja by som radšej chcela peniaze. Chápeš. Na niečo do domácnosti, či dávať si ich na sporiaci účet...
Dlhé ticho.
- Oukej, oukej, asi rozumiem.
- Vidíš! Pochopenie. A bez platenia.
- Hahaha. Vtipné.
Uškrnula som sa.
- Nič si z toho nerob.... Ja som si ešte všimla, že ak si niečo vyrobí človek sám, tak má k tomu iný vzťah, ako keby si to kúpil. Viacej si to cení, je aj sebavedomejší, hrdý na seba.
- No a keď má niekto vzťah k peniazom?
- ..žíšmária! Mi povedz, čo je to za vzťah? K peniazom! Akože čo? Sa rozprávajú spolu, delia sa o kávu, čaj, smejú sa na spomienkach?
- Tak niekto môže mať .. taký .. vzťah.
- To je smutné.
V tej chvíli sa každý ponorí do vlastných myšlienok.
Viem, že peniaze potrebujeme na účty a tak. Ale to ostatné, skúsme si to vyrobiť, vymeniť, nájsť ... Budete sa zrazu cítiť plnší - sebahodnoty, sebavyjadrenia, sebaidentity. Nie, to nie je sebectvo. To je, akoby som to povedala - vnútorný rast.
A napríklad vymeniť čas za službu pre iného človeka, to je veľký krok vpred. Ako deti, ktoré urobili dobrý skutok. Venovali svoj, čas, svoje úsilie, pomoc. Predstavte si, že by si za to vypýtali peniaze. Smiešna predstava, že?
Posuňme dobré činy do každodenných činností. Aspoň jedekrát denne. Ako vitamíny pre dušu. Vitamíny pomáhajú udravovať a predchádzať chorobám. Aj duša môže ochorieť. A my predsa chceme mať zdravé duše a dušičky. Lebo zdravé dušičky vedia šíriť dobro. A dobro je ti vám skvelá vec. Taka pozitívna.
Tak ...
Veľa zdaru, dušičky, v šírení dobra, láskavých slov a nezištných činov. Nezabúdajme, že deti sa od nás dospelých učia napodobňovaním. Ukážme im to krásne. Pre nás. Pre deti. Pre lepší svet.
Eva Melich
