Podľa informácií denníka Pravda je pri súčasných cenách elektrickej energie projekt Mochoviec len symbolicky ziskový. Nečudo, že noví majitelia elektrární vyčkávajú. Ak totiž projekt za 60 miliárd vyprodukuje po 40 rokoch len 400 miliónov zisku, tak je to ekonomický nezmysel. Tam, kde sa riziko investície nespája s dostatočným ziskom, nedá nikto svoje peniaze. Pre ilustáciu to trochu prenežiem, ale pri týchto ukazovateľoch je to ako keby Fruniho BMG Invest ponúkal 0,5-percentné úroky. Investovali by ste?
Čísla o Mochovciach však nie sú až takou zlou správou. Keď sa nedá, tak sa nedá. Prečítajte si ďalšie riadky z článku v Pravde: "Projektu by malo pomôcť zdraženie elektriny. Elektrárne predávajú elektrinu z jadrových elektrární asi za 1,30 koruny za kilowatthodinu. Ceny by sa však mali podľa spoločnosti približovať k burzovým cenám. Na burze v Lipsku je elektrina asi o 15 až 30 percent drahšia." Vety sú voľne položené za citát ministra hospodárstva a tak nie je jasné, či ide o parafrázu jeho slov alebo autorov dovetok. Ak to povedal minister, tak je mi ľúto, že čo len deň poberal plat z mojich daní. Ak autor článku, tak sa len usmievam nad vplyvom jadrovej loby.
V každom prípade však takáto úvaha znamená - zdražíme občanom elektrinu aby sa dostavali Mochovce. A dokonca ponúka aj návod - stačí administratívne upraviť výkupnú cenu energie, zobrať číslo z Nemecka, ktoré má dlhodobo energetický deficit a navyše aj drahé vlastné vstupy, zapracovať ho do vzorcov nášho regulačného úradu a všetko je vybavené. Zo dňa na deň sa zlý projekt zmení na ziskový. Na úkor občanov.
Zdierať ľudí kvôli atómke však nie je jediná alternatíva tejto krajiny. Na východnej hranici by sme mohli mať k dispozícii lacnú ukrajinskú energiu, ale neinvestujeme do prenosových kapacít. Investícia do prenosových kapacít z Ukrajiny je už roky tabuizovaná téma. Vždy keď som ju ako novinár otvoril dostal som tichú odpoveď: Viete, ono by to išlo, ale Slovenské elektrárne by potom museli kvôli efektívnosti zavrieť svoje najdrahšie zdroje, teda tepelné elektrárne a tisícky baníkov na strednom Slovensku by išli na ulicu. To bolo tak 6 až 8 rokov dozadu.
Dnes je ale čas túto tému konečne odkliať. Otázka totiž už zjavne nestojí tak, či budeme dovážať lacnú energiu a platiť podpory v nezamestnanosti baníkom. Otázka stojí tak, či budeme dovážať lacnú energiu alebo zafinancujeme jadrovej loby a dodávateľským ich stroj na peniaze. Konkrétne stroj na desiatky miliárd od občanov.
Úloha Enelu je v celom prípade neutrálna: Je im jedno z čoho a kde energiu vyrobia - len nech je to ziskové. Mne ako spotrebiteľovi však nie je jedno za koľko ju dostanem. A som zdesený, že vláde je to jedno. To však nie je všetko. Podpora pre Mochovce nie je jediný prípad, kde sa zakrývajú oči pred možnosťou zníženia ceny energie. Ďalším tabu slovenskej energetiky totiž je, že v regulačných vzorcoch sa s obľubou využívajú ako vstupy ceny nastavené podľa priemerov burzy v Lipsku či Rotterdame. A keď priemerne inteligentný manažér vyrokuje na Slovensku nižšie ako nemecké či holandské ceny, cesta k miliardovým ziskom bez rizika na úkor občanov je zaručená. Slovenské vstupy a výstupy podľa nemeckých cien. To je ryža!
Robert Fico má pravdu, ak hovorí o neadekvátnych ziskoch v energetike. Jeho riešenie je však ešte horšie ako súčasné status quo. Dodatočné dane totiž riešia následok a nie príčinu. Navyše, občan by z nich mal len máločo, lebo po sofisitikovaných metódach transferu zisku, by zrazu nebolo čo dodatočne zdaňovať a prišli by sme aj o tie riadne 19-percentné dane, ktoré dnes tvoria dôležitú časť výnosu štátu z dane z príjmov právnických osôb. Legálny transfer zisku je totiž úplne normálne, chladné, pragmatické rozhodnutie každého manažéra nesúceho zodpovednosť voči akcionárovi - maximalizovať zisk akcionára, nie štátu. Sám by som to neurobil inak. Ale Robert Fico vie o ekonomike asi toľko čo ja o náboženských rituáloch, ktoré sa robili v Kongu v 19. storočí. A tak sa nečudujem, že na nič lepšie neprišiel.
Ale dá sa - namiesto špekulovania nad otázkou: "Za koľko budeme predávať elektrinu občanom, aby sme mohli dostavať Mochovce" by sme mali špekulovať nad otázkou: "Odkiaľ bude najlacnejšie získavať energiu? Z Ukrajiny? Z Mochoviec? Z kogenerácie, vody, uhlia, biomasy?" A pridať ešte jeden detail - presvedčiť regulačný úrad, aby cenu všetkých energií na Slovensku neodvodzoval od vstupov z Nemecka, Holandska, či iných krajín, ale z najlacnejších na Slovensku dostupných vstupov. Ja však na rozdiel od jadrovej loby nemám ani spoločnú minulosť z ľuďmi z regulačného úradu, ani politické kontakty, ani miliardy na presviedčanie. Tak neviem, či mi zdravý rozum na niečo bude.
