Rádiológia, predtým nazývaná rádiodiagnostika, je medicínsky odbor, ktorý na diagnostiku chorôb využíva röntgenové žiarenie a ďalšie fyzikálne javy, najmä ultrazvuk a magnetickú rezonanciu. Dnes je už neoddeliteľnou súčasťou cievnej chirurgie, transplantačných a neurochirurgických zákrokov, ale aj onkologickej diagnostiky a liečby.
História a začiatky
8. novembra 1985 nemecký fyzik Röntgen pri experimentovaní s katódovou trubicou po prvýkrát zaznamenal lúče, ktoré prechádzali cez materiály rôznej hrúbky. Požiadal manželku o pomoc, a tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí, tiene mäkkej svaloviny a tmavé obrysy snubného prsteňa. Röntgen tento nový druh žiarenia nazval x-lúčmi, pričom x predstavovalo matematické označenie pre niečo neznáme. Dovtedy neznáme lúče, ktoré boli neskôr na počesť ich objaviteľa premenované na röntgenové, poskytli obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. Spoločnosť zahrnula Röntgena slávou, pomenovali po ňom ulice a v roku 1901 mu dokonca ako prvému fyzikovi udelili Nobelovu cenu. Vo veľmi krátkom čase po jeho objave vznikli prvé rádiodiagnostické prístroje, ktoré sa v princípe technicky zdokonaľujú až dodnes.

Prvé experimenty v rádiológii na Slovensku
Po správe o historickom objave lúčov X odcestoval za Röntgenom slovenský doktor Vojtech Alexander, rodák z Kežmarku. Nové žiarenie ho natoľko fascinovalo, že sa rozhodol tejto oblasti naplno venovať. Neúnavnými experimentmi, pokusným snímkovaním rôznych predmetov, rastlín, kvetov, drobných živočíchov a neskôr častí ľudského tela dospel k zhotoveniu technicky a fotograficky kvalitných kontrastných a verných snímok. Neskôr sa stal prvým profesorom röntgenológie v Uhorsku. Vo svojej ordinácii zriadil v roku 1897 rádiodiagnostické pracovisko a medzi prvými sa zameral na výskum vývoja ľudského plodu. Keď jeho manželka Alžbeta očakávala piate dieťa, röntgenoval ju raz mesačne, aby mohol pomocou nového žiarenia sledovať vývoj kostry svojho syna. Bol presvedčený o neškodlivosti lúčov X, ale následkom tohto žiarenia sa narodil jeho syn ako duševne postihnutý. Až neskôr sa zistilo, že nový objav má aj svoju tienistú stránku – každé röntgenové vyšetrenie znamená pre pacienta určitú radiačnú záťaž, pričom ľudské telo je na účinky ionizačného žiarenia citlivé a vo väčšom množstve mu škodí.

Rádiológia dnes
Rádiológia je dnes kľúčovým prvkom diagnostiky chorôb a berie sa ako samozrejmosť. Odhaduje sa, že ročne sa na celom svete urobí 5 miliárd rádiologických vyšetrení. Práve z dôvodu veľkého prínosu pre diagnostiku a samotnú liečbu sa aj do budúcnosti očakáva rast tohto čísla. Zároveň ale mnohé krajiny, vrátane Slovenska, pociťujú významný nedostatok lekárov, medzi nimi aj rádiológov. Tento problém čiastočne riešia moderné technológie, pričom rádiológia má v tomto smere výhodu. Je to jeden z mála medicínskych odborov, pri ktorom geografická vzdialenosť nehrá žiadnu rolu. Snímky sa dajú rovnako vyhodnocovať aj na diaľku. Túto možnosť dnes už bežne využívajú nemocnice medzi sebou, ktoré vďaka telerádiológii konzultujú snímky svojich pacientov medzi sebou alebo so špecializovanými telerádiológickými spoločnosťami. Takto napríklad kompenzujú nedostatok rádiológov v krajinách Ázie, kde síce majú dostatočné technologické vybavenie, ale chýbajú im odborníci. Navyše, rádiológ je jeden z mála lekárov, ktorý obvykle nie je v priamom kontakte s pacientom. Po novom však môžu špičkových rádiológov konzultovať priamo aj samotní pacienti, vrátane tých slovenských.
Podľa prístupu ku pacientovi sa rádiológia delí na diagnostickú, na základe ktorej sa určuje diagnóza a intervenčnú, ktorá už nahradzuje alebo uľahčuje chirurgický výkon pomocou zobrazovacej techniky. Podľa techniky a metodiky sa ďalej delí na klasickú, RTG s použitím kontrastných látok, rádiologické vyšetrenia s použitím počítačovej techniky (napr. počítačová tomografia CT), ultrasonografiu (USG) a magnetickú rezonanciu (MR). Asi najbežnejším členením, s ktorým sa stretáva väčšina pacientov, je jej rozdelenie podľa orgánov na: neurorádiológia (mozog, miecha), muskulo-skeletálna rádiológia (kostra, svaly, väzy, kĺby), pneumorádiológia (pľúca, dýchací systém), abdominálna rádiológia (pečeň, žlčník, žlčové cesty, slezina, pankreas, žalúdok, črevo), urogenitálna rádiológia (obličky, nadobličky, močovody, mužský pohlavný systém), rádiológia oblasti krku a tváre, gynekologická rádiológia a rádiológia prsníkov (mamografia, USG a intervenčná rádiológia prsníkov). Je dôležité, aby rádiológ, ktorí snímku popisuje mal dostatočné skúsenosti z danej oblasti, a preto sa mnohí z rádiológov sa počas praxe postupne špecializujú. Napríklad futbalisti z FC Arsenal mali špeciálne svoju vlastnú rádiologičku Laurence Bellaiche, ktorá je špičková odborníčka na svalovokostrovú rádiológiu v športovej medicíne, a ktorá mimochodom budúcnosť vidí tiež práve v telemedicíne a telerádiologii, dostupnej aj pre bežnú verejnosť.