Žiaľ, pričasto sa toto všetko mení na pravý opak – hluk kosačiek a benzínový zápach. Viem, trávniky treba ošetrovať, aby tráva nenarástla privysoko, ale načo už teraz, keď len začala rásť? Podľa mňa ani kosenie netreba preháňať.
Ak niekomu vadí trávnik s riadnou, povedzme 10-15cm trávou, určite nevie povedať prečo – na pričasté kosenie so spomínanými dôsledkami na toto naše vzácne životné prostredie neexistuje žiadny dôvod!
Tráva nie je zdraviu škodlivá, patrí do tohto prostredia a kosiť sa má kvôli tomu, aby bola hustá, zdravo zelená a nepoľahla. Rastie, lebo je živá – nie je to chyba. Existuje aj taká, čo nerastie – umelá, s umelými kvetmi a drevinami, v neskutočných záhradkách neskutočných ľudí. Nemajú ju radi. Nebuďme takí! Liptov si to nezaslúži, ani tráva. Kosili ju tu s láskou, uprostred ticha hôr. Kosenie bolo namáhavé, ale zušľachťujúco krásne. Technika ho zmenila na mechanickú činnosť koscov v ochranných maskách. Nemôžu za to, že pri tejto práci sa menia na prívesok stroja a nijaký úžitok, okrem peňazí z nej nemajú. Nemôže za to nikto, ale napriek tomu, či práve preto, je dôležité uvedomiť si čo sa stalo a nezabúdať na život Liptova; zachovať si pamäť a zdravý úsudok. Ten by nám táto doba nemala vziať, naopak – vyzýva nás k nemrhaniu prostriedkami, k úcte voči darom prírody, aj k tráve. Tak, ako to bolo na Liptove.
Myslieť po liptovsky znamená myslieť ekonomicky, ale nie ako stroj, nie bez srdca.
