Viem, Marxova ideológia skrýva nebezpečenstvo veľmi tragickej deformácie – môže sa zvrhnúť, čoho sme boli svedkami a obeťami, ale aj tým sa od Hitlerovej líši: V jeho ideológii nie je nič, čo by sa mohlo zvrhnúť, lebo je od základu zvrhlá. Komunistická je motivovaná myšlienkou rovnosti všetkých ľudí (z humanistického ideálu slobody, rovnosti, bratstva) a snahou o nastolenie spravodlivého zriadenia, kým tá Hitlerova motivácia je opačná – delí spoločnosť: má “nadľudí“ s neohraničenou slobodou a s absolútnou mocou, ktorá nás umožňuje likvidovať ako nepriateľov, alebo využívať ako otrokov. Hitler bol pre ľudstvo, vrátane Nemcov, najväčším nešťastím – väčšinu vlastenecky cítiacich dokázal sfanatizovať, aby ich ako zabijakov využil na realizáciu svojich svetovládnych cieľov. Marx bol úspešný opačne. V diele “Kapitál“ dokázal odhaliť príčiny vykorisťovania najpočetnejšej a najutláčanejšej sociálnej skupiny (triedy), v období priemyselnej revolúcie – priemyselných robotníkov. V neľudských továrenských podmienkach pracovali 16 hodín denne, aj s deťmi – inak nemohli prežiť, uživiť sa. Spolu s Fridrichom Engelsom sa na to nemohol nečinne pozerať. Aby im pomohol, musel sa zrieknuť právnickej kariéry, žiť v nedostatku, len z podpory Engelsa (syna továrnika), s ktorým vytvorili dialekticko-materialistický systém filozofie a v ňom spomínané ekonomické dielo /Kapitál/ o peniazoch, výrobe a vykorisťovaní, proti ktorému sa ich prívrženci organizovali, aby viedli hospodársko-politický boj za zlepšenie životných podmienok najbiednejších. Viedli ho tak úspešne, že na počiatku všetkých pozitívnych zmien v našich pracovno-právnych podmienkach dosiaľ stojí práve Karol Marx – teraz už aj ako socha, ktorú mu z vďaky a úcty postavili z príležitosti 200. výročia narodenia, v jeho rodnom Trevíre. A to napriek tomu, čo sa s jeho víziou komunistickej spoločnosti stalo v polofeudálnom Rusku na konci I. svetovej vojny a po II. svetovej aj u nás a na celom sovietmi oslobodenom a skolonializovanom území Marx si to tak určite nepredstavoval. Myslel si, že po odstránení príčiny vykorisťovania v priemyselne vyspelom Anglicku, zospoločenštením výrobných prostriedkov, bude ekonomika uspokojovať všetkých, nikto nebude trieť biedu a všetci budú môcť šťastne žiť. Nemohol vedieť o zmenách spôsobených vojnami.
V Rusku sa Marxova ideológia zvrhla
na väzenský poriadok, voči ktorému sme sa nemohli postaviť – bola by to samovražda a veľká nezodpovednosť vtedajšieho vedenia. Čo človek robí pod takým nátlakom nepodlieha morálnemu hodnoteniu – ani Dubčekove podpísanie tzv. obuškového zákona v Moskve, kam ho odvliekli s ďalšími predstaviteľmi československého modelu socializmu.
Marxov omyl (a naše čo?)
Odstránenie vykorisťovania zospoločenštením výrobných prostriedkov nie je zárukou spokojného a šťastného života pracujúcich, lebo náš vnútorný život nezávisí len od uspokojovania materiálnych potrieb. Marx, ako možno každý vedec, precenil svoj objav a nádej na fungujúcu ekonomiku (bez vykorisťovania). Precenil funkciu peňazí. A My? Už vieme, že “peniaze nie sú všetko“ a vidno to?! Niekde áno – napr. vo Švajčiarsku (viď. blog č. 35, časť: “Peniaze hýbu svetom...“)
Aby sa nám nestalo to, čo Nemcom!
Dokumentárny film o Ludinovi – nemeckom vojnovom zločincovi z druhej svetovej vojny, som videla pred viac ako desiatimi rokmi a odvtedy sa mi premieta sám od seba, v mojej duši. Jeho tvorcom je Ludin ml. – syn podávajúci svedectvo o tom, čo urobili tri vety vyslovené Hitlerom v Nemecku (zmietanom hospodárskym krachom a beznádejou), s jeho otcom, vzorným a kultivovaným človekom. Zabili ho, nie fyzicky, ale ľudsky – stal sa vrahom z presvedčenia, keď ako veľvyslanec Nemecka, v Bratislave, riadil organizovanie transportov do koncentračných táborov. Iste tak nepôsobili len na neho. Viem si predstaviť jasajúce davy, keď počuli to, čo on: “Vo vás je budúcnosť. Musíte na sebe pracovať. Všetko, čo vo vás nie je nemecké, naozaj čisté, musíte odstrániť.“ Nik iný nemohol dať väčšiu nádej a povzbudenie nemeckému národu v situácii, aká tam v tých časoch zavládla, ako tento geniálny diabol iluzionista, dvíhajúci sebavedomie Nemcov výmyslami o rasovej čistote a nadradenosti. Dostal historickú príležitosť a dokázal ju využiť pre svoje zdanlivé víťazstvo – vedel “ako na to“, aby väčšinu kultúrneho národa presvedčil a zjednotil svojimi hrôzostrašnými myšlienkami, ktoré v ľuďoch dokážu zabiť ľudskosť, premeniť dobrých ľudí na vrahov – obete duševnej samovraždy. Film je bolestne úprimným svedectvom syna, ktorý pochopil, čo sa stalo s jeho otcom a vo veľkej miere aj s celým nemeckým národom. Zvládol to nepredstaviteľnou láskou, aby nás chránil, varoval. Ako skutočný anjel.
