Jeho hlinená, veľmi obyčajná podoba ma trochu sklamala, ale ten príbeh ma fascinuje dodnes. Dá sa len tak z ničoho nič vymyslieť?! Neverím. Myslím, že musel existovať rabín menom Löw a niekto, kto o jeho živote rozmýšľal, lebo pre všetkých jeho veriacich bol záhadou. Rabíni bývajú ženatí, aby sa nemuseli venovať domácnosti, iba náboženským otázkam, ale tento rabín určite ženatý nebol a nemal nikoho, kto by mu s domácnosťou pomáhal – akoby sa o domácnosť vôbec nemusel starať; nikdy o nej nehovoril. Túto záhadu si jeho veriaci potrebovali vysvetliť a pretože Löw mal chýr múdreho rabína, mohol prísť niekto s predstavou, že si urobil z hliny pomocníka, Golema. Ústnym podaním sa doplnila na myšlienkovo bohatú mysticky pôsobiacu legendu.
Mystickou je samotná predstava Golema. Nie je to obyčajný, napríklad kovový robot. Je z toho istého materiálu, ako biblický Adam – z hliny. Z najobyčajnejšieho materiálu, ktorý je spätý s najneobyčajnejším aktom stvorenia živých organizmov, konkrétne človeka. Keby bol z iného materiálu, bol by jeho príbeh nanajvýš krátkou rozprávkou.Neobyčajným ho robí tento neobyčajný kontrast, sila zážitku. Nie je vo vnímaní samotnej hliny, ale jej spojenia s tým, čo jej, ani žiadnej inej hmote nie je vlastné – čo do nej bolo vložené, aby mohla fungovať čo najsamostatnejšie /ako telo, alebo stroj/.
Legenda o Golemovi...
vznikla v pražskom židovskom prostredí na začiatku 17. storočia. Hovorí o umelom človekovi z hliny, ktorý mal byť a aj bol pomocníkom rabiho Löwa, ale nakoniec sa obrátil proti nemu a on sa ho musel zriecť, vybrať z neho tajomstvo slova, “šém“, ktorý do neho vložil. Tak sa Golem stal tým, čím bol pôvodne – obyčajnou hlinou.
Niekde sa stala chyba, alebo sa všetko stalo tak, ako sa malo stať; ale kvôli čomu? Kvôli čomu má vzniknúť dielo, ktorého sa treba vzdať?! Kvôli čomu, ak nie kvôli nášmu hrôzostrašne pôsobiacemu rozumu.
Myšlienka o Golemovi je pravdivá - varuje nás pred skutočným Golemom, novodobým dielom nášho rozumu, ktorý nepozná mieru. Kedy mu založíme uzdu, aby rešpektoval možnosti ľudského citu – bytostné potreby človeka?
“Byť, či nebyť?“
-pýta sa Hamlet, život v nás. Keby sa prestal bol by to jeho koniec.
