Vyzerajú celkom podobne ako ich slovenskí kamaráti. Mamlaszi sú trochu takí neschopní ťuťmáci, korhelyi vysedávajú v krčmách a potom hulákajú na celú ulicu. Maďarskí zsiványi kedysi strašili v lesoch, dnes ich zmenšené podoby stretávame skôr na ihriskách pod dozorom mamičiek.
Nie sú to jediné postavy, ktoré majú v našich jazykoch spoločné pomenovanie. Ako som o tom písala v skorších článkoch, napríklad tu a tu, spoločných slov máme naozaj neúrekom. Dnes sa budem zameriavať na pejoratívne pomenovania.
Lapajov volajú Maďari okrem iného huncut, betyár, zsivány. Ale pozor, maďarský sintér [šintér] už nie je taký šibalský ako slovenský – má totiž nelichotivé remeslo: je to muž, ktorý naháňa potulných psov, prípadne odstraňuje zdochliny zvierat – po slovensky šarha. Tento význam slova šinter fungoval kedysi aj v slovenčine, dnes však označuje predovšetkým nezbedníka. Do obidvoch jazykov prešlo toto slovo z nemčiny: Schinder od slovesa schinden ’odrať, stiahnuť kožu‘.
Podobný je príbeh slova huncút: prešlo do slovenčiny aj do maďarčiny z nemčiny. V starších časoch slúžilo v obidvoch jazykoch ako vulgárne pomenovanie naničhodníka, v dnešnom jazyku sa jeho význam značne zmiernil. Pôvodné nemecké slovo Hunds-fott označovalo totiž pohlavný orgán suky. V maďarskom historickom románe, ktorý som naposledy čítala so synom, sa tento výraz vyskytoval ešte v archaickej podobe huncfut. Syn sa ma spýtal na to „f“, tak som nezaprela v sebe jazykára a vysvetlila som mu pôvod tohto slova. Na druhý deň to už vedela celá jeho trieda. J
Beťári a živáni prišli k Slovákom od Maďarov: slovo betyár prevzali Maďari od Srbov, ktorí ho získali od Turkov. Etymológia zsiványa je neistá, predpokladá sa, že do maďarčiny prešiel tento výraz priamo z tureckého jazyka.
A čo s našimi pijanmi? Slovo korheľ má tiež nemecký pôvod. Podľa nového Stručného etymologického slovníka slovenčiny (odporúčam, veľmi zaujímavé dielo!) prešlo najskôr z nemčiny do maďarčiny (korhely), potom z maďarčiny do slovenčiny. Pôvodný nemecký Chorherr, „pán z chóru“ označoval člena kapituly, čiže kanonika. A ako súvisí kanonik s pijatikou? Vieme, že za reformácie sa tento nemecký výraz používal ako nadávka. Vo svetle dnešného významu slova korheľ sa môžeme dovtípiť, že to mohlo súvisieť so záľubami vtedajšieho kléru...
Kým slovenskí korheli ďakujú za svoje pomenovanie svojim maďarským kumpánom, maďarskí mamlaszi majú jednoznačne slovenský pôvod: slovenská podoba pochádza totiž od slovesa mamľať ‘babrať sa s jedlom‘.
Týmto sa však rad našich spoločných „kamarátov“ ani zďaleka nekončí. Beštia, lotor, šarlatán, perepúť, chuligán – všetci majú svoj ekvivalent v maďarčine: bestia, lator, sarlatán, pereputty, huligán.
Maďarská bestia je asi rovnako divoká ako slovenská a ich spoločný pôvod je jasný – latinský.
Maďarský lator je zločinec, v staršom význame aj smilný muž. Pochádza takisto z nemčiny ako meno jeho slovenského kolegu.
Maďarský sarlatán si tiež môže podať ruku so slovenským, lebo majú rovnakú agendu. Toto slovo malo ku nám dosť kľukatú cestu: pochádza z nemeckého Scharlatan, prevzatého z francúzskeho charlatan, ktoré sa do francúzštiny dostalo z taliančiny (ciarlatano). (Doplnenie pre ozajstných etymologických labužníkov, ktorých zaujímajú všetky podrobnosti: výraz ciarlatano vznikol vraj skrížením cerretano ‘mastičkár‘ a ciarlare ‘tárať‘. Veľavravná súvislosť.)
Ako to vyzerá, keď niekam príde celá pereputty? Rovnako husto ako na Slovensku: maďarské slovo pereputty je pejoratívne pomenovanie príbuzenstva, v ďalšom význame označuje skupinu, bandu, háveď. Do slovenčiny prešlo z maďarčiny, jeho pôvod je neznámy.
A aby sme tu mali aj niečo „modernejšie“: maďarskí huligáni spolu so svojimi slovenskými parťákmi ďakujú za svoje meno zločineckej írskej rodine Hooliganov z konca 19. storočia.
Na záver som nechala dve perly. Prvou je šťavnatá slovenská nadávka pačmaga. Pochádza z maďarčiny (pacsmag), kde toto slovo znamenalo kedysi obuv, podobnú sandálom. Maďarčina ho prevzala od Turkov. V dnešnom jazyku je známy iba iný význam slova: pacsmag označuje niečo ako štetec, pacsmagolni znamená ukuchtiť, zmiešať nejakú gebuzinu z viacerých zložiek. (Maďarský etymologický slovník však pri tomto slove neuvádza turecký pôvod, iba slovesný kmeň pacs-, pocs-, takže možno ide len o zvukovú podobnosť.) V staršej maďarčine však existoval aj opovržlivý význam tohto slova, podobný tomu slovenskému – svedčí o tom výkrik istého čertíka z básne Mihálya Vörösmartyho Csongor és Tünde z r. 1830: „Oh, te pacsmag!” čiže „Oh, ty pačmaga!”.
Druhou perlou je erdeg baba, ktorú som nenašla v slovenskom etymologickom slovníku, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Napriek tomu som presvedčená, že ju pozná každý Slovák. Mňa nesmierne pobavilo, keď som tento výraz počula prvýkrát. Až po niekoľkých sekundách mi došlo, o čo ide: že erdeg je v skutočnosti náš ördög, prispôsobený slovenskej výslovnosti. Ördög, čiže čert. V ženskom prevedení čertica. Slovenské čertice majú teda maďarské meno. No povedzte, nie je to milým dôkazom našej symbiózy?
