Diana Turčanová
To bude teplom...
Sedím v bare. Sama. Už sa unavili. Všetci. Z tepla. Myslím. Strik mi pripomína Slovensko. Ako to je? Mieša sa aj biele s colou?

Sedím v bare. Sama. Už sa unavili. Všetci. Z tepla. Myslím. Strik mi pripomína Slovensko. Ako to je? Mieša sa aj biele s colou?

Veľká noc, 9 dní voľna a S mala prázdniny...už dávno sme neboli na spoločnom dobrodružnom výlete a tak všetko zapadalo. Vybrali sme sa na sever, že ten je ešte nepreskúmaný. A keďže cestovanie stopom sa nám zapáčilo, vyskúšali sme to aj tento krát.

Jedného pekného večera plného náhod, keď sme sa postretávali aj s tým s kým sme nechceli, padla zaujímavá téma...predstav si svoje vysnívané Nebo.

Tak naposledy som bola na svadbe asi ako 15ročná...klasické rodinnovky. Nuž ale prišlo to...jedného krásneho dňa s nádychom jari...nečakané pozvanie na svadbu. Pravdu povediac som zostala trochu v šoku, pretože daného priateľa som už nevidela poriadne skoro rok. Ale to nebránilo môjmu veľkému nadšeniu z pozvania. Boli sme pozvané aj s mojou drahou kamarátkou, tak sme to krásne všetko prežívali spolu.

Boli raz dve dievčatá...sršalo z nich bláznovstvo...oči mali plné iskierok...dobrodružných iskierok. Žili si svoj bláznivý život niekde na strednom Slovensku. Či boli sestry? Nie, ale ako keby boli. Ľudia ich zo začiatku veľmi nemuseli, niekedy ich bláznovstvo totiž prekračovalo všetky možné hranice. Nevadilo! Ony si vystačili aj samé. Postupom času...ovšem ako každý, sa začali meniť, neprestali byť bláznivé, len sa trošku dali badať známky dospievania.

Ostala som v šoku...Číňania sú hore až do siedmej rána! Žijem tu už skoro rok a už sa mi viackrát podarilo ísť domov prvým metrom, ale zdá sa, že som si Číňanov takto nad ránom nikdy nevšimla, bohvie prečo...