Sto dní vlády Fica, Pellegriniho a Danka zobudilo občiansku spoločnosť z letargie, do ktorej nás dostali po voľbách postficovskej nádeje uletené ‚Matovičoviny‘ a iné egomaniacke výstrelky posledných impotentných krátkovlád. Je čas ísť ďalej a neprestať bojovať lebo nech sa dialo posledných tridsať rokov kadečo, to čo sa deje dnes je čistá citácia komunizmu v prejave, rétorike, používaných slovách a praktikách s cieľom ovládnuť tento štát absolutistickým spôsobom s jediným cieľom - zachrániť len seba a svojich ľudí za cenu totálneho rozkladu našej krehkej krajiny.
Obetujú čokoľvek a to nemyslím len ľudí z funkčných pozícií. Obetujú nás všetkých, pracujúci ľud, deti, matky, otcov, penzistov, banky firmy, roľníkov, kultúrne dedičstvo. Nezáleží im na tom. Nezabúdajme, svoje statky majú na Belize a v iných nedotknuteľných rajoch uchovania ukradnutého bohatstva. Nebudem sa opakovať, že jediné čo nám pomôže je priviesť na pódiá ľudí, ktorým tento štát, táto dnešná vládna defenestrácia bráni, resp. už zabránila, v rozvíjaní nášho Slovenska, ktorých odvolávajú hlava nehlava. (https://blog.sme.sk/diezka/politika/protesty-musia-odhalit-spinu-bezneho-dna).
Všetko, čo im zavadzia vyhadzujú z okna, bez uvedenia dôvodu s vynesením verejného rozsudku – vinný za všetko a pre všetko. Je čas vyzvať nás, vyzvať seba na skutočné občianske riešenie – referendum. Je čas spýtať sa nás – chceme ešte vo vláde formujúcu sa mafiu? Chceme za premiéra „godfathera“? Chceme pofidérnych a indiferentných kreténov vo vedúcich a ministerských pozíciách (napr. ministerka kultúry – úplne nekultúrna nána)? Chceme beztrestnosť? Nie Národná rada, ale ľudia musia vysloviť nedôveru vláde! Ľudia volia, ľudia musia mať možnosť odvolať. Referendum je podľa zákona možné vyhlásiť aj v otázke občianskeho vyslovenia (ne)dôvery vláde. Totiž platí, že „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.“ Pýtam sa, je teda vo verejnom záujme púšťať kajúcnikov na slobodu, znižovať tresty za ekonomickú trestnú činnosť a iné nemorálne a neetické skutky, ktoré poškodzujú druhých?
Táto vláda neberie verejné kritiku, nechce o tom diskutovať, oni chcú už dva mesiace prijať tie zákony, voči ktorým celá odborná aj laická verejnosť otvorene a vytrvalo bojuje. Koho je to teda záujem, ich alebo verejný? Je vo verejnom záujme aby boli takto zásadné otázky riešené v skrátených konaniach? Je vo verejnom záujme odvolávanie poctivých štátnych úradníkov, manažérov, policajtov, riaditeľov? Nemyslím si. Vo verejnom záujme je ale určite budovať občiansky, slobodný a demokratický štát, silné regióny a stabilný HDP – teda presne to, proti čomu táto skupinka organizovaného zločinu, ktorá má jedinú ambíciu a to stať sa „nadmafiou“ všetkých mafií a to na čele s bossom Ficom bojuje! Druhé husle mu hrá bábka, personifikovaná podržtaška Pellegrini. Danko, náhoda, ktorá sa dobre hodila do vládnej väčšiny no skutočne ho nikto neberie vážne – ani Taraba. Je čas využiť právo, ktoré nám ešte nezobrali, právo, ktoré chceli sami v minulosti použiť, právo na demokraciu, právo na referendum.
Skutočne je čas a budem rád, keď sa pódiá zaplnia tými odvolanými, sú ich plné regióny Slovenska, je čas na ich pravdu keď už o ide o všetko, nech nás svojou obetou vyzvú ísť k urnám referenda, ktorého jedinou otázkou bude: „Súhlasím s vyslovením nedôvery vláde a rozpustením parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky“? Odpoveď poznáme! Totiž to, čo tam dnes sedí, čo okupuje úrad vlády a jednotlivé ministerstvá je vážení stelesnené zlo. Nemajme strach, lebo zlo vždy porazí pravda v nádeji. Ďakujem, že sa prebúdzame z niekoľkoročnej letargie.
