Tetám v nemocničnej kuchyni ďakujem za zhodených 7 kg mojej váhy za týždeň. Kavalitou, nezabudnuteľnou vôňou, výnimočnou chuťou a množstvom jedla sa postarali o to, že mám úplne dokonalú postavu, podľa kritérií najnovšej anorektickej módy.
/Poznámka pre výrobcov učebných pomôcok zvaných kostra: Pokiaľ máte záujem o ešte živý model a nevadí vám, že má 175 cm a prsia, kontaktujte ma meilom./
Rovnako musím poďakovať milej usmievavej sestričke za to, že zdvihla moju duchovnú úroveň. Zvýšenie môjho duchovna, ma donútilo zavolať kňazovi a poprosiť ho, aby sadol do taxíka a prišiel dať svojej ovečke posledné pomazanie. Podľa tejto sestričky, ináč zlatej osôbky, som mala tak katastrofálne krvné testy, že ma museli okamžite premiestniť na JISku. Plaziac sa v bolestiach a hroziacej predsmrtnej agónii z jedného konca chodby na druhý, som stihla ešte okrem kňaza zatelefonovať domov, v mysli si prejsť môj šatník a nariadiť príbuzným, čo mi majú obliecť do truhly. Zmierená s osudom, som sa odela do plachty /zdarma dodanou nemocnicou/ a čakala som, na ktoré z tých elektronických nezmyslov a hadičiek ma idú napojiť. Keď to už vyzeralo, že ma elektrické kreslo neminie, prišla ku mne tá istá sestrićka. S rovnako krásnym úsmevom mi oznámila, že si poplietla mená a na JISku nepatrím ja, ale moja asi 130 ročná spoluležiaca v začínajúcej pečeňovej kóme.
/Poznámka pre sestričku: pre prípad, že sa mi to ešte niekedy na vaśom oddelení zopakuje a ja ostanem od prekvapenia stáť v nemom úžase, tak si dávam pre istotu vytetovať číslo môjho duchovného na ruku a veci do truhly mám v mojej skrini, v tretej poličke od hora/
Nemôžem s ďakovačkou zabudnúť ani na ďalšiu sestričku, ktorá ma zas presvedčila o výnimočnosti a malom rozmere jedného z mojich vylučovacích orgánov. Veď uznajte sami, ako sa môžu prejavovať moje prirodzené telesné potreby po každom treťom litri infúzie ? Veď to je len šesť pív? Čo som to za človeka? Takto ju non-stop vytŕham z práce a nútim ju postarať sa o to, aby obsah môjho zúfale malého mechúra neskončil v posteli. No kto to kedy videl? A keďže ma už od jej kriku začali bolieť uši, tak som si urobila rýchlokurz samopichania infúzií. Bolo síce o pár modrín a trošku krvi navyše..no bože..je tam toho..Hlavne, že sestrička odišla z práce s pocitom, že môj mechúr je už v normálnej veľkosti a zbytočne neotravuje ani po ôsmich litroch infúzie.
/Poznámka pre sestričku: Škoda len, že ste na moju anomáliu prišli až teraz, keď je už po uzávierke Vyvolených.Bola by som sa podelila so ziskom/
Toto poďakovanie patrí neznámemu autorovi - doplňovačovi základných infúznych roztokov, prídavnými látkami, ako sú anestetiká a ľudovopovedané oblbováky. Pri akútne bolestivých stavoch majú zmierniť bolesti a udržať celkový psychický stav pacienta aspoň v prijateľnej forme.Ešte z minulosti som poznala okamžitú úľavu aspoň na krátky čas po aplikácii týchto látok. Teraz mi nezmiernila bolesť ani druhá, ani tretia, ba ani siedma infúzia. Keď som sa už zmierila s tým, že za posledné dva roky sa mi rapídne znížil prah bolesti, vybehol s veľkým krikom pacient ležiaci na vedľajśej izbe. Chlap ako hora, so slzami v oćiach, prežívajúci svoj žlčníkový záchvat. V ruke mával mobilom a kričal, že ak mu namiesto tých sračiek, čo mu tečú do žily a nezaberajú, nedajú okamžite od bolesti niečo iné, kde on bude vidieť priamo ampulku s názvom lieku, tak zavolá Zajacovi,na JOJKU, na CNN, zástupcom tlače a všetkým svätým a celé oddelnie príde o miesto. Ja som si začala prevracať kabelku a hľadala som niečo, čím napíšem protestný transparent a pripojím sa k malej chodbovej nemocničnej demonštrácii.
Nebolo treba. Ošetrujúci lekár nás ukľudnil, poslal nazad do postele a o pár minút naše zadky dostali vyprotestovaný Algifen, ktorý nám okamžite zabral a ešte niečo na oblbnutie, z čoho sme spali ako v bavlnke.
/Poznámka pre doplňovača: Ukázali ste mi úplne nový rozmer môjho bytia. Dokážem prežiť dva dni bolesti a nezblázniť sa pri tom. Dokonca som vás tajne obviňovala, že svoj fantastický príjem sa snažíte ešte vylepšiť predajom anestetických látok a opijátov..no ale fuj, naozaj neviem, ako ma to len mohlo napadnúť. Určite sa vám tie ampulky len rozbili a preto sa nenachádzali tam,kde mali byť...v našich infúziách...však?/
V neposlednom rade ďakujem reformátorom našich zdravotníckych zákonov. Nepoznám všetky zákony. Ale zákon o tom, že pokiaľ ste ležiaci pacient na niektorom z oddelení nemocnice, tak vám nemôže predpísať liek žiaden iný odborný lekár v nemocnici, mi už dlho nedá spávať.
Pár dní v nemocnici sa na mne podpísalo silnou alergickou, veľmi nepríjemne vyzerajúcou a svrbiacou vyrážkou. Keď nezabrali bežne dostupné mastičky kúpené v lekárni, išla som navštíviť kožného lekára. Ten povedal, že na to pomôže už len kortikoidná masť, ktorá je len na lekársky predpis. Avšak, keďže nie som ležiacim pacientom kožného oddelenia, ale som ležiakom na chirurgii, on mi tú mastičku predpísať nesmie. Taký je zákon a basta. Môj chirurg mi zas nemohol predpísať kortikoidnú kožnú masť,lebo je chirurg a nie kožiar.
A tak som sa dostala do začarovaného kruhu.Mala som na výber, buď dožijem pobyt na chirurgii aj s vyrážkami, alebo budem trvať na mojom prepustení domov a vtedy budem mať nárok na vyliečenie vyrážok, ale s problémami pre chirurga. Toto by nevedel vyriešiť ani Šalamún a Hlava XXII je oproti našim novým zdravotníckym zákonom len slabý makový odvar.
/Poznámka pre reformátorov: Vám ďakujem za to, že som si uvedomila, že menšie zlo je lepšie ako veľké zlo. A tak som sa vytešovala z toho, že sú to len vyrážky a že nie som epileptik, astmatik,alebo nedajbože kardiatik./ Potom sa to rieši ako?
Vďaka bez irónie, naozajstná a úprimná patrí z mojej strany lekárom. Kvôli nezmyselnému bodovému hodnoteniu a limitom zo strany poisťovní, sú nutení korčuľovať na veľmi tenkom ľade. Veľakrát sa musia rozlúčiť s drahými diagnostickými metódami a nahradiť ich vlastnou intuíciou a rozšírením mimozmyslového vnímania. Oni najviac na vlastnej koži pociťujú, čo to znamená, keď zdravie a životy pacientov a kariéra lekárov, sú závislé na almužne od tohto štátu, ktorý pre mňa už dávno stratil prívlastok - ľudský a demokratický.
Keď som odchádzala z nemocnice, spomenula som si na kultové Pelíšky, ktoré boli napísané podľa románu "Hovno hoří".
A napadla ma jedna krásna veta, ktorú som si z tohto románu požičala: Mne by jen zajímalo, kde udělali soudruzi z Ministerstva zdravotnictví chybu?
Najväčšia chyba je asi tá, že súdruhovia na ministerstve majú pocit, že nič nehorí. Tí, ktorí majú otvorené oči, mi určite dajú za pravdu, že tá kopa, v ktorej sa momentálne naše zdravotníctvo nachádza, už začina pekne tlieť, dymiť a smrdieť. Ja len dúfam, že sa ju nebudeme pokúšať hasiť.Ja som za sebou už jednu ohnivú čiaru zapálila, keď som naštartovala tretiu kozmickú, pri úteku z našej strediskovej nemocnice najnovšieho typu.
Asi je najvyšší čas, aby som sa začala venovať štúdiu ľudového liečiteľstva, liečivých bylín a praktík woodo. Lebo ak sa v našom zdravotnćtve nič nezmení, bude len otázkou času, kedy sa k uvedeným praktikám prikloníme vśetci.
Hovno hoří!
Po dlhšej dobe som mala znovu tú česť stať sa pacientom nemocničného zariadenia a dokonale si vychutnať všetky vymoženosti našeho zreformovaného zdravotníctva.Vzhľadom na to, že som milovník adrenalínových športov, chcem touto cestou poďakovať Ministerstvu zdravotníctva, že mi umožnilo plnohodnotný adrenalínový tréning mojej telesnej a duševnej schránky. A to všetko all inklusive a za púhých 50,- Sk na deň. Kto by takej ponuke odolal?