Eva Dingová
Otvorený list ministrovi spravodlivosti pánovi Karasovi
Prosím pana ministra Karasa aby vysvetlil rozhodnutie sudcu Mareka Fila prepustiť masového vraha Dědečka na slobodu.
Som bežný slovenský priemer,ničím nevyčnievajúci z radu.Už pár desaťročí sa snažím premeniť sínusoidu môjho života na priamku.Zatiaľbezúspešne. Zoznam autorových rubrík: Zdravie, Spoločnosť, Cestovanie, Súkromné, Nezaradené
Prosím pana ministra Karasa aby vysvetlil rozhodnutie sudcu Mareka Fila prepustiť masového vraha Dědečka na slobodu.
Žijem v Čechách,menila som zamestnanie a do práce som potrebovala výpis z registra trestov. Išla som práve domov na Slovensko a hovorím si, keďže žijem v krajskom meste, bude to rutinná záležitosť,ktorá mi nezaberie viac ako hodinu času. Tak som sa vybrala na našu prokuratúru. V malej chodbičke jedno okienko a pri ňom rad ľudí, ako za komoušov na banány. Začala som hľadať naokolo potrebné tlačivo,ktoré je nutné vypísať. Nech som sa pozerala kamkoľvek, nikde nebolo. Po otázke na okolostojacich a už píšúcich, mi bolo vysvetlené, že ak chcem prázdne ľajstro, tak sa musím postaviť do rady k tomu jedinému okienku, ktoré fungovalo.
Okná zdobím, dane platím, já chci mít svuj klid - tak ako odznelo v Pozdravoch zo zemegule, riadim sa aj ja týmto starým filmovým krédom. Podnikám, platím odvody do poisťovní, faktúry dodávateľom, dane, výplaty a péenky zamestnancom. A tak ako každému malému slovenskému podnikateľovi, keď mám dobrý mesiac, zostane niečo aj pre mňa. Všetci máme svuj klid. Teda mali sme, do dnes...
Neveríte? Slovensku ide vládnuť koalícia SMER - SD, SNS a ĽS-HZDS. Už len toto nám, chýbalo.
Teta, mám novú prácu a musíte sa prísť na mňa pozrieť. Som zvedavá, či všetko robím dobre - oznámila mi natešená Katka, vysokoškoláčka, študentka posledného ročníka chémie. Bola najstaršia zo šiestich súrodencov z Oravy, a viac, ako dva roky, doučovala môjho syna chémiu a matematiku. Po takej dlhej dobe už nebola len anonymnou postavičkou, ale stala sa kamarátkou a zároveň dôverníčkou a neoficiálnym členom celej našej rodiny.Pri tom počte súrodencov, čo mala, nebolo v silách jej rodičov, podporovať finančne Katkine štúdiá. Tak sa Katka obracala,ako vedela a popri štúdiu stíhala niekedy naraz aj dve zamestnania.Išli sme sa pozrieť na jej nové pracovné pôsobisko. Predávala vo vestibule Tesca kuchynský robot. Nad jej šikovnosťou som žasla aj ja. Z rúk jej vychádzali rôzne pochúťky studenej kuchyne a popritom sa ešte dokázala usmievať a komunikovať so zákazníkmi.Vtedy prišla za ňou staršia usmievavá pani a predstavila sa ako predsedníčka Klubu dôchodcov.
Bol Štedrý deň, neskoré poobedie, keď mi hlas v telefóne oznámil, že prijíma moje pozvanie k vianočnému stolu. Bol to Edo, bratranec z piateho kolena, starý mládenec, v rodine známy kvôli svojej nespočítateľnej zbierke pornočasopisov, ako sexuálny maniak - teoretik. Eda som vraj ku nám pozvala ešte v októbri, na hroznovej oberačke. Burčiak asi vtedy urobil svoje, lebo na pozvanie okrem Eda, si nikto nepamätal. Nevadí. Vianoce máme raz do roka, môj byt je kapacitne zariadený pre troch ľudí a psa. Keďže nás je už aj tak sedem, ôsmy spolustolovník nemôže byť predsa nijakým problémom. Edo naložil svojich stoosemdesiat kíl a dva metre do susedovej stopäťky, /veď sú Vianoce,tak sused neodmietne prianie svojho blížneho/ a plnou parou vyrazil ku nám na Horniaky, osláviť boží hod.
Začnime sa konečne správať k sebe ako ľudia, aby neboli naše Vianoce pod psa !!!Všetkým Vám želám, aby ste mali šťastné, veselé, nezabudnuteĺné a hlavne ľudské Vianoce.Eva Dingová
V našej českej pobočke máme kolegu. Dokonalého. Medzi ženským osadenstvom kolegýň sa hlasno pošepkáva, že takýto muži sa dnes už nerodia, a náš pán dokonalý sa tu musel vyskytnúť vďaka genialite mimozemšťanov.Tá jeho mužská stopercentnosť ma tak štve, že nikdy si neodpustím poslať mu feministicky ladený mail, ktorý by mohol akýmkoľvek spôsobom naštrbiť jeho mužské ego.Jeden taký som včera práve dostala a aj keď od feministky mám ďaleko, posielala som ho tomuto poslednému dinosaurovi medzi mužmi, s obrovským škodoradostným potešením.
Keď sme sa spoznali s Kikou, bola to milá, usmievavá, sebestačná a veľmi citlivá tridsiatnička. Jej priateľ, fotograf, s ktorým žila šesť rokov, sa rozhodol pre svoju umeleckú kariéru v krajine neobmedzených možností. Prijal ponuku na ročnú stáž a pred odchodom navliekol Kike na prst snúbny prsteň. Kika prijala odlúčenie s nadhľadom emancipovanej ženy, nebrániť v kariére svojmu milovanému. Čakala na neho, písala Milanovi maily, prerábala byt a žila s ich spoločnymi fotografiami. Mailov od Milana bolo čoraz menej a doba jeho stáže sa predĺžila na neurčito. To, že je medzi nimi definitívny koniec sa dozvedela až vtedy, keď jej došlo poštou Milanove americké svadobné oznámenie a na ňom rukou napísané : Prepáč mi to. Kika sa zosypala a my kamarátky sme zvolali náš slepačí parlament. Je to inštitúcia, ktorá je zložená z piatich predsedníčok, zasadá nepravidelne, ale vždy v dobe, keď v našej blízkosti zlyhá a vyskratuje nejaký muž. Slepači parlament sa stretá zo zásady u obete a príde naložený potrebným množstvom Becherovky, krabicami zákuskov, čokolády, papierových vreckoviek a tonami psychologickej literatúry. Vždy dojdeme na nieče geniálne. Aj v tomto p
Doma s nami mláti chrípka, čo má za následok ponorkovú nemoc celej rodiny. Pes to vyriešil po svojom a demonštratívne sa odsťahoval do kuchyne. My ostatní soplíme, kýchame, kašleme, kričíme po sebe a surfujeme a surfujeme...Takto sme sa preklikali /verejne sa priznávam, že úplne cielene/ aj na teraz bulvárne dosť známu stránku talianskeho eskortného servisu luxusných prostitútok, pre bohatých pánov. /www.escortforum.com/.Medzi množstvom krásnych mladých dám, rôzneho veku, národnosti, opisom ich erotických praktík a ceny, sme natrafili na slečnu, čo sa až príliš nápadne podobá na našu celebritku.Je to ona, či to nie je ona? U nás doma sme už začali uzatvárať stávky...
Piatok, deň ,kedy sadnem do môjho auta a idem nakupovať do Tesca. Už nechodím s akciovým letákom a nenesiem pätnásťkilový nákup mestskou dopravou alebo pešo. Som konečne zdravá a mám prácu, ktorá ma nielen baví, ale ma aj celkom slušne uživí. No vždy, keď chcem vďaka mojej ženskej ješitnosti do môjho košíka pridať niečo luxusné, drahé a možno pre mňa aj nie celkom potrebné, zháčim sa. Spomeniem si na dobu,kedy som musela každú korunu otočiť v ruke dvakrát, kým som našla pre ňu najracionálnejšie využitie. Vtedy sa začnem obzerať po košíkoch ostatných spolunakupujúcich. Takto mi padol pohľad na deduška, ktorý mal v košiku akciový chlieb z rána, najlacnejšie mlieko, 2 cibule, 1 citrón a Tesco granule pre mačky. Vždy keď išiel niečím novým obohatiť svoj chudobný nákup, oprel si paličku o košík, vybral peňaženku a spočítal drobné.Potom som dedka zahliadla ešte v oddelení s knihami. Bol tam dlho. Všimla som si, že každú knižku zobral do rúk s posvätnou úctou, a pri ich pozeraní sa akoby kútikom úst usmieval. Keď vracal knižky do regálu, každú pred tým ešte utrel od imaginárneho prachu, smutným pohľadom sa rozlúčil a iśiel ďalej.Veď ja tohto deduška poznám !
Aj vy ste ostali po zhliadnutí najnovšej booom reklamy od našeho milovaného ExGlobtelu stáť s otvorenými ústami? Neviem ako vám, ale mne, doslova a do písmena padli sánky. Museli mi ale asi padnúť rovno na hlavu. Stále nechápem výhodu zaradenia volaní na zahraničnú pevnú linku v krajinách EU do predplatených minút všetkých Orange paušálov.
Kde bolo, tam bolo, za dvomi privatizačnými vlnami a stovkami tunelov, bola jedna krajina. Krajina bola plná politikov, mafiánov, podnikateľov a ľudí. Tu žil aj jeden veľmi šikovný Jano, odborník na elektrotechniku. Keďže pracoval celý svoj život ale stále chodil so zaplátanými nohavicami, rozhodol sa, že vezme šťastie do vlastných rúk. Zariskoval, založil banke byt a začal podnikať. Opravoval elektronické prístroje pre nemocnice.
Možno to máte v doma aj vy. Vyzerá to ako človek. Niekedy sa vám zdá, že sa to občas na vás aj podobá. Keď k tomu podídete bližšie, vidíte, že perlu jeho hlavy, čiže ucho, zdobí strieborná karika. Vaše zmysly už ani neregistrujú mľaskavý žuvací zvuk, ktorý bytosť neodlučne sprevádza. Niekedy máte šťastie a podarí sa vám po množstve neúspešných pokusov dostať bližšie k miestu, kde sa daný fenomén najčastejšie zdržuje. Vtedy začnete rozmýšľať, či ste sa v poslednej dobe nestali nedobrovoľným majiteľom chlievov bývalého JRD.Keď si utriete okuliare od ružovej farby, tak prídete k rovnakému záveru, ako ja: Máme v byte teľa!
Chcem týmto poďakovať všetkým Vám, ktorí ste včera reagovali diskusiou na môj článok /NE/rozprávka o svedkoch jehovoých. Nečakala som až takú masívnu debatu, do ktorej by sa zapojili nielen kresťania, svedkovia, ale aj budhisti, ateisti a pár vrtákov. Najradšej by som kaźdému z Vás odpovedala individuálne. V každom príspevku, ktorý ste mi poslali, som vždy našla aspon kúsok pravdy, s ktorou musím súhlasiť. Týmto mojím dnešným článkom, ktorý som pôvodne vôbec nemala v pláne, chcem vyjadriť môj individuálny názor a tým odpovedať všetkým naraz. Ja to nechám na Vás, či budete so mnou súhlasiť, či hodíte do mňa kameňom, alebo jednoducho ma budete len ignorovať.
Mala som sestru.Bola krásna,úspešná,a milá.Pracovala na recepcii 5* hotela v Alpách.Jej fotky plnili titulky módnych katalógov.Tam spoznala muža svojho života.Opustila modeling,prácu a začala sa plne venovať kariére milujúcej manželky úspešného podnikateľa.Po roku sa narodila nádherná blonďatá Thalia a o dva roky malý princ Andy.Moje krstné deti rástli a začali chodiť do školy.Thalia vyhrávala baletné a klavírne súťaže. Andy si vybral športovú dráhu a pretekal v atletike a športovej streľbe.Často sme sa navštevovali.Sestra mi vždy hovorila,ako ďakuje Bohu za to,aké šťastie jej nadelil.Raz niekto u nich zaklopal na dvere...a to bol začiatok konca rozprávky.