reklama

Slepačí parlament

Keď sme sa spoznali s Kikou, bola to milá, usmievavá, sebestačná a veľmi citlivá tridsiatnička. Jej priateľ, fotograf, s ktorým žila šesť rokov, sa rozhodol pre svoju umeleckú kariéru v krajine neobmedzených možností. Prijal ponuku na ročnú stáž a pred odchodom navliekol Kike na prst snúbny prsteň. Kika prijala odlúčenie s nadhľadom emancipovanej ženy, nebrániť v kariére svojmu milovanému. Čakala na neho, písala Milanovi maily, prerábala byt a žila s ich spoločnymi fotografiami. Mailov od Milana bolo čoraz menej a doba jeho stáže sa predĺžila na neurčito. To, že je medzi nimi definitívny koniec sa dozvedela až vtedy, keď jej došlo poštou Milanove americké svadobné oznámenie a na ňom rukou napísané : Prepáč mi to. Kika sa zosypala a my kamarátky sme zvolali náš slepačí parlament. Je to inštitúcia, ktorá je zložená z piatich predsedníčok, zasadá nepravidelne, ale vždy v dobe, keď v našej blízkosti zlyhá a vyskratuje nejaký muž. Slepači parlament sa stretá zo zásady u obete a príde naložený potrebným množstvom Becherovky, krabicami zákuskov, čokolády, papierových vreckoviek a tonami psychologickej literatúry. Vždy dojdeme na nieče geniálne. Aj v tomto p

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Klin sa vraj klinom vyráža a čo Vám urobí väčší úsmev na tvári ako nový Kosmodisk? No predsa - nový chlap. Tak sme po druhej fľaši skoncipovali inzerát, zavesili sme ho na internet a začal sa kolobeh Kikinho randenia, ostro sledovaný všetkými predsedníčkami slepačieho parlamentu. Na stretnutiach sa vystriedali neúspešní nepochopení ženáči, sexuálni maniaci, mladí zobáci, exibicionisti, dobrodruhovia, sobášni podvodníci, ba dokonca aj jedna lesbička preoblečená do mužských šiat, no "chlap" ani jeden. Po tomto fiasku nám Kika vyslovila nedôveru a so slovami, že radšej zostane do smrti starou dievkou, ako ešte raz dať na naše rady, sa definitívne rozlúčila s našimi poradenskými službami.
Došlo k najhoršiemu, k obdobiu ticha pred búrkou. Kika sa nám uzavrela do seba a dokonca sme ju pristihli, ako tajne so slzami v očiach pozerá staré Milanove fotografie. Po tomto prehrešku proti pravidlám slepačieho parlamentu, sme ju okamžite zobrali vyvenčiť na pánsky striptíz, ne nepomohlo ani to.

Keď už naše obavy o Kikin citový status dosiahli vrchol, začala sa usmievať a jej žiara prekonala silu jadrovej elektrárne. Objavila totižto neskutočné a nobmedzené možnosti internetového chatovania. Bingo!!! Kika sa zas stala starou vysmiatou a zábavnou Kikou, kŕmiacou nás hsitorkami a osudmi ľudí z celého sveta, možnosťami neobmedzených pracovných príležitostí v Kamerúne a najnovšími výdobytkami techniky v Indii. Vďaka svojim jazykovým znalostiam si vedela všade nájsť svojho "Johnyho", s ktorým strávila virtuálny večer.

Na pripomienky, parlamentu, že život treba žiť a nie o ňom len písať, reagovala s úsmevom. Okamžite jej bolo odpustené, keď nám oznámila, že o pár dní dojde Johny z Kanady a chce nám ho všetkým predstaviť. Muža jej života a autora kruhov pod očami spôsobených časovým posunom medzi Kanadou a Slovenskom. Nášho Johnyho, hneď po tom, ako zvládol porciu bryndzových halušiek na kolibe a primášovi nalepil na čelo tisícku, sme pasovali za Slováka a prijali medzi seba. Po mesiaci pobytu u Kiki, ju Johny vzal na dovolenku na Kanáre, a po tomto skutku, sme boli schopní udeliť mu čestné občianstvo. Lúčiaci sa Johny zanechal v našich očiach slzy, ktoré nám uschli v momente prísľubu pozvania na svadbu s Kikou, do jeho rodnej Kanady.

Počas vybavovania pasov, víz a nákupov kufrov, sme si ani nestihli uvedomiť, že našej Kike sa prehlbujú kruhy pod očami a nejako nám priberá. Po pár týźdňoch nám ukázala tehotenskú knižku, ktorá sa z ružovej farby zmenila na čiernu v okamžiku, ako nám povedala, že po mužovi jej života niet ani stopy. Na maily neodpovedal, na chate nebol, telefón spieval halali a listy sa vracali nazad s adresátom neznámym. Slepačí parlament zasadal denne. Kika uzavrela každú schôdzu s konštatovaním, že lepšie je mať doma dieťa, ako nejakého "vola" , a prepla tému debaty z volov, na rozhovor o detských výbavičkách.

Spoločne sme to odrodili a do parlamentu nám pribudla ďalšia členka, malá krásna Kikuška. Veľká Kika sa uzavrela do seba, chradla, chudla a namiesto mužov, videla v svojom okolí "volov". Nevydržala to dlho a svoju situáciu vyriešila po svojom. Namiesto volov nám začala predstavovať kvantum Peťulíkov, Jožulíkov, Chrobáčikov, Zobáčikov a neviem ešte akých vtáčikov. Mali spoločné dve veci. Chodili na internetový chat a akonáhle chceli Kiku predstaviť rodičom, alebo sa ku Kike nasťahovať,alebo nedajbože jej vyznali lásku, boli nakopaní Kikinou lodičkou do najcitlivejšieho miesta a vymenený za iný nick. Náś parlament mal roboty vyše hlavy, no už nie s Kikou, ale s jej obeťami.
Boli sme nútení, zmeniť stanovy, a jednoznačne sme uzákonili, že sa už nikdy nebudeme zaoberať citovými krízami spôsobenými internetovým chatom.

Ja som okamžite sadla na chat a napísala som o tejto skutočnosti môjmu viacročnému virtualno-reálnemu priateľovi. Samozrejme som nezabudla vychváliť to, že my dvaja sme asi jediní, ktorým to aj napriek tomu, źe sme sa zoznámili na chate, klape. A aj keď nás delia od seba kilometre a spoločný reál tvorí len asi 10 percent nášho života, je to fajn a som šťastná že sme sa našli. V prílohe k mailu som mu posielala fotografie domu, ktorý môj" milovaný" plánoval pre nás kúpiť. Na monitore sa mi objavil nápis GAME OVER, kľúče som Ti poslal poštou. Keďže nebol 1.apríl, trvalo mi trošku dlhšie, kým som pochopila, že náš "vzťah" bol len hrou, ktorá začala na internete a tam aj skončila. Realita, premilované noci,zoznámenie s priateľmi, spoločné rozhovory a plány, boli len predĺženou rukou virtuálnej hry muža, ktorému som nadovšetko verila. Jediné na čo som sa zmohla, bola banálna otázka..Prečo? Veď hrať sa dá len pár dní, alebo nanajvýš počas jedného stretnutia ale nie pár rokov? Dostala som odpoveď,asi po hodine: Bola si tak fantasticky dynamická, nedalo sa odolať.

Pre istotu som si otvorila Slovník cudzích slov, či dobre chápem to slovo. No nikde som nenašla, že by dynamický, znamenal aj zamilovaný, veriaci, citlivý alebo úprimný. No určte tam bude treba každopádne doplniť - naivný.
A keďže v takomto prípade som už nemohla použiť pomoc slepačieho parlamentu, musela som si pomôcť sama. A tak riadiac sa presne významu slova - dynamický /krásne to zneje, však?/,som si dynamicky upiekla hus /podobnosť zvieraťa s autorkou článku nie je náhodná/, ktorú som poctivo sama zjedla a zaliala ju dynamickým burčiakom. Potom mi z toho bolo chvíľu veľmi dynamicky zle, preplakané vankúše v posteli som hádzala dynamicky o stenu, vymazala som z compu spoločné fotky a zavolala priateľovi progrmátorovi. Ten mi dynamicky zablokoval všetky internetové chaty. Táto forma zábavy a zoznámenia je fantastická, ale iba pokiaĺ sa tam stretnú ľudia naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. Ak je niekto nad, alebo pod hranicou predstáv nicku na druhej strane kábla, končí to pri najmenšom dokonalým fiaskom. Tak ja dávam pre tentokrát úplne dobrovolne Game-Over.
A odsúhlasil mi to aj slepačí parlament.

Eva Dingová

Eva Dingová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  24x

Som bežný slovenský priemer,ničím nevyčnievajúci z radu.Už pár desaťročí sa snažím premeniť sínusoidu môjho života na priamku.Zatiaľbezúspešne. Zoznam autorových rubrík:  ZdravieSpoločnosťCestovanieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu