/NE/Rozprávka o svedkoch jehovových II.

Neodsudzujem nikoho z veriacich. Krásne a dôležité pre život je práve to, že človek môže veriť. Je jedno, či verí v Boha, Alaha, Budhu, či sa modlí k čínskemu bohovi srandy, alebo sa klania k Jehovovi.
V každom zle je niečo dobré a v každom dobre sa nájde kúsok zla.To povedal už dávno predomnou niekto o mnoho múdrejší, ako ja. A tak neškatuľkujem a nedelím ľudí na dobrých a zlých podľa toho, akú majú farbu pleti, majetok, alebo aké majú vierovyznanie. Viacej zla dokáže narobiť závistlivá klebetná dáma, denne vysedávajúca v kostole, ako opitý bezdomovec, ktorého do božieho stánku nevpustia.

Ale položme si sami sebe otázku. Kedy ste si práve Vy našli toho svojho Boha, v ktorého teraz veríte? Pri krste, alebo pri svätom prijímaní, pri konfirmácii? Nemyslím. Všetci sme boli od detstva len nasmerovaní, kam sa má naše vierovyznanie uberať. Výber ostal na nás. A život, koľkých z nás až v dospelosti presvedčil o tom, akej ideológii máme veriť. Komu sme verili, keď sme nosili mašličky vo vlasoch a krátke nohavice? Bohu? Nie. Verili sme našim rodičom.Ti su našim Bohom, učiteľom a vodcom.

Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste nám ponúkli právnu pomoc. Švagor sestra aj deti žijú v Rakúsku. Nie je to záležitosť slovenského práva. Ale nevylučujem, že podobné prípady sa stali už aj na Slovensku.Tu je chyba tiež vyššie. Pokiaľ EÚ povolí činnosť sekty, pôsobenie ľudí v nej, je v súlade so zákonom a zákon ich členov ochraňuje a zrovnoprávňuje. A keďže máme právo voľby vierovyznania, tak ani sestra nerobí nič protizákonné. Právo na ňu pozerá, len ako na matku, ktorá sa vie lepšie postarať o maloleté deti, ako otec. A tam zákony končia.

Ja nezaznávam Vás, svedkov jehovových ako indivíduá. Kaźdý má právo voľby. Riadim sa heslom, ži a nechaj žiť. Viem, že aj medzi Vami je množstvo hodnotných ľudí. Pokiaľ ste si zariadili život bez Vianoc,narodenín, bez liekov, a bez transfuzií krvi sami sebe, je to tiež len a len Vaša vec. Ale nekážte takto žiť deťom. Nepripravujte ich o tie základné detské radosti, na ktoré majú zákonité a hlavne prirodzené morálne právo. Právo nevinného dieťaťa, ktoré je nútené veriť svojim najbližším. A ja takéto zasahovanie do života dieťaťa, nedokážem nazvať ináč, ako duševnou vraždou.

K telesnej vražde sa vyjadrovať nemôžem. Našla som len štatistiky o hromadných sebevraždách v sektách v Amerike a v Japonsku. No žiaľ nikde sa nespomína počet mŕtvych ľudí na svete, ktorí zomreli následkom neprijatia potrebného lieku, alebo odmietnutia transfúzie krvi. Rovnako som nenašla údaje o úmrtnosti detí, ktorým nebolo dovolené kvôli vierovyznaniu prijať povinnú očkovaciu látku. Skutočnosť, že takéto štatistiky nie sú zverejnené, však nezaručuje, že neexistujú. Bohužiaľ.