Rozprávka so smradľavým koncom

Zákaziek mal neúrekom. Jeho šikovné ruky, prístroje a vedomosti z elektroniky boli najlepšou vstupenkou na získanie zákaziek. Jano pracoval, vybavoval, zúčastňoval sa konkurzov, nakupoval súčiastky, opravoval. Za jeho prácu počul len slová vďaky a ruky mu podávali viacerí riaditelia nemocníc. Jano svoju prácu vykonával kvalitne a hlavne lacno. Vedel, že dobrou cenou za jeho služby si urobí tú najlepšiu reklamu.
Vśetko sa zdalo byť v najlepšom poriadku. Zákazky sa sypali jedna za druhou a tak čakal, že začnú rovnako pribúdať aj peniaze. Janov účet však stále zíval prázdnotou a na jeho pracovnom stole sa kopili neuhradené faktúry zo strany nemocníc.

Keď si kľučku Janovho bytu začal lešťiť exekútor, Jano sa rozhodol pre radikálny krok. Sadol na svoj firemný dopravný prostriedok ,bicykel značky Favorit a obiehal svojich dlžníkov. Chodil od nemocnice k nemocnici a všade dostal rovnakú odpoveď:" Zaplatíme,keď budeme mať. Pozrite sa pán Jano, vidíte, čo musí naša nemocnica všetko zaplatiť? Vodu, elektrinu, potraviny. Viete si predstaviť, ako by sme mohli liečiť pacientov, ak by nám vypli elektrinu? Majte trpezlivosť, cíťte s nami."

Jano sa obrátil na právnika. Za prísľub doživotného opravovania všetkých elektrospotrebičov v právnikovom dome, dostal právne rady. Nemocnice zažalovať môže, má na to zákonné právo. Aká bude realita? Ako dlho bude prebiehať súdny proces? Kedy Jano svoje vlastné peniaze a odmenu za jeho prácu uvidí? Aj ten najoptimistickejšie naladený advokát by mu povedal to isté:" Možno o pár rokov." Najväčším Janovým nepriateľom a zároveň najväčším priateľom Janovho exekútora, bol čas.

Keď sa už Jano začínal vyrovnávať s prognózou exekútora, dostal návštevu. Prišiel pán v obleku, ktorý sa predstavil ako zamestnanec akciovej spoločnosti SAMARITÁN. Ten ponúkol Janovi riešenie:
"Odkúpime Vaše pohľadávky, ktoré máte voči nemocniciam vo výške 80 percent ich hodnoty".
Okrem toho, že pán Samaritán bol veľmi dobre informovaný o hodnote všetkých Janových pohľadávok, mal aj vedomosti o jeho finančnej a rodinnej situácii. Rovnako aj o problémoch s exekútorom. Pán Samaritán bol zbehlým rutinovaným právnikom, psychológom, ekonómom a daňovým poradcom v jednej osobe.

Prvá Janova reakcia bola: " Za 80 percent to nepripadá do úvahy. To nepokryje ani len moje náklady. Ja by som robil za týchto podmienok pre nemocnice polroka zadarmo".
Po tejto vete sa z pána Samaritána vykľul aj dokonalý astrológ. V priebehu pár minút vyveštil Janovi budúcnosť, ako skončí, ak neprijme jeho ponuku.
Jano nemal inú možnosť a tak súhlasil. Pánovi Samaritánovi predal pohľadávky voči nemocniciam a zdravotníckym zariadeniam, ktoré boli staršie, ako polroka. Za peniaze kúpil leukoplast na exekútorove ústa a sebe novú záplatu na nohavice.

S ostatnými nezaplatenými faktúrami začal optimisticky znovu obiehať vedenia nemocníc. Situácia sa nezmenila, všetko bolo na chlp rovnaké. Počkajte pán Ján, majte súcit, veď najprv musia nemocnice zaplatiť vodu, elektrinu, potraviny...
"A ako je to s platením pánovi Samaritánovi? opýtal sa Jano a podal pracovníčke s úsmevom seladóna čokoládu.. Pracovníčka na chvíľu zmenila farbu, sprisahanecky na Jana žmurkla a pošepkala: "Pán Samaritán sa platí ako prvý. Veď to poznáte, príkaz z neba". A ukázala palcom smerom nahor.

Tak Jano prišiel na to, že nie prácou, ale konexiami hore, je človek živý. Predal bicykel , kúpil si drevo a z neho začal stavať rebrík do neba. Popri tom každý deň leští pánovi Samaritánovi topánky.