Ďakujem Ti za to,že si ma naučil, ako má vyzerať tolerancia ,a že si ma nikdy neodsúdil, aj keď to bolo so mnou ťažké.Ty si bol tým človekom, ktorý stál pri mne a nabíjal ma optimizmom, keď som bola chorá ja.
Pri Tebe som pochopila, že zlý pes sa ešte nenarodil a žiadne dieťa nie je cudzie..
Bol si to Ty, Ľubík,kto zvládol zjesť a prežil moje prvé kulinárske pokusy, kto ma naučil poznať huby a nosil mi ruže, aj keď som nemala sviatok.A práve Ty si ma naučil ako majú vyzerať pravé Vianoce.
A bol si to tiež Ty, kto mi ukázal starostlivosť o Riša keď bol bábätkom, a kto s ním zvládal kúpanie, rastúce zuby a fotil jeho prvé kroky. Ty si ho naučil rozložiť oheň aj v búrke, prespať pod čečinou, viazať uzly a používať sekeru.Ty si ho zasvätil do Tvojej zbierky kníh, klobúkov, nožov, hodiniek, krásnych "Ľubíkových" gýčov a mne si pomohol zvládnuť jeho "teľacie roky".
Ďakujem, že dvere do Tvojho domu a záhrady boli pre nás vždy otvorené. Bol si tmelom partie, vždy prvým gratulantom k narodeninám a hlavným šéfkuchárom našich guľášov. Naučil si našich chlapov ako sa má správať gentleman a že nielen hardrock,ale aj country má svoje čaro.
Veľká vďaka Ti patrí za to, že si mi ukázal, ako sa tešiť a vážiť si maličkosti. Naučil si nás všetkých, že aj keď máme pocit, že je svet ku nám nespravodlivý a padá nám na hlavu, máme byť šťastní, lebo vonku svieti slnko a čaká nás pekný deň.
Eva
